Milo Urban
Živý bič

1963 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Po vyše dvadsaťročnom časovom odstupe vychádza opäť Urbanov román Živý bič, dielo neobyčajnej krásy a myšlienkovo aktuálne i v dnešných časoch. Slovenská dedina v strašnej kataklizme vojny ožila tu tak, ako azda ani v jednej poprevratovej próze. Urban sa prvý pozrel na ňu ako na celok, ako na súčasť národného tela a za…členil ju aj do svetového spoločenského diania, plného otrasných udalostí. Z drám jednotlivcov vytvára drámu dediny, za ktorou sa črtá strašná európska tragédia, vyrastajúca z utrpenia a krvi nevinných ľudí. Z vojnovej kataklizmy vychádzajú však víťazne ubití, ponížení, jednoduchí ľudia a stávajú sa neúprosnými bojovníkmi za prirodzené práva a stratené ľudské šťastie. Pod ukrutným bičom vojny prichádzajú k poznaniu pravdy a ceny života. Na prelome čias si uvedomujú, že zo života treba vytrhať zlo ako burinu a nastoliť vládu pravdy. Z tohto poznania a zo živelnej vzbury vyrastá ich pomsta proti tým, čo žili z ich biedy a utrpenia. Je to pomsta krutá, pretože je pomstou ubitého, urazeného a neľútostného človeka, ktorý si uvedomil svoje hrozné položenie a prišiel na to, že je človekom.

Román Živý bič je skoncentrovaná životná filozofia slovenskej dediny v rokoch prvej svetovej vojny. Filozofia jednoduchá, ale úderná, vyvierajúca z poznania zla i dobra a vyúsťujúca do vzbury proti zlému spoločenskému poriadku. Urban ako umelec i mysliteľ ju vystihol do najmenších detailov a dal jej neobyčajnú údernosť ako rodený prozaik. Epická veľkosť jeho románu je podmaňujúca. Suverénne stojí nad dejom veľkej témy a starostlivo ho zapína znamenitými charaktermi z mäsa a krvi. Nič neokrašľuje a nad ničím neprižmuruje oči. Vidí jednotlivca i celok. Cez povrch udalosti dostáva sa k podstate javov, preniká do najtajnejších útrob postáv, kde priam vrú pocity a vášne, odkiaľ prerážajú na povrch myšlienky a činy. Psychológia postáv tu harmonizuje s ich vonkajškom, lyrika s opisom, dramatičnosť s myšlienkovou hĺbkou. Všetko to sa deje v prísnom zákone tvorby. Ozajstný a robustný umelec starostlivo drží palec na tepne postáv v rušných časoch a celým bytím je započúvaný do ich lásky a nenávisti. Vidí ich žiť, biť sa, víťaziť i umierať, ľudsky trpieť i povznášať sa nad biedu života. Živý bič je majstrovská freska, román vyslovene moderný vo videní života i v tvárnych postupoch. Vznikol temer pred štyridsiatimi rokmi. Za ten čas prešiel veľkou a úspešnou skúškou rozmanitých spoločenských zlomov, lebo je každým nervom veľkým a čistým umeleckým dielom, ktoré plným právom patrí do zlatého fondu modernej slovenskej prózy. Po vyše dvadsaťročnom časovom odstupe vychádza opäť Urbanov román Živý bič, dielo neobyčajnej krásy a myšlienkovo aktuálne i v dnešných časoch. Slovenská dedina v strašnej kataklizme vojny ožila tu ta…k, ako azda ani v jednej poprevratovej próze. Urban sa prvý pozrel na ňu ako na celok, ako na súčasť národného tela a začlenil ju aj do svetového spoločenského diania, plného otrasných udalostí. Z drám jednotlivcov vytvára drámu dediny, za ktorou sa črtá strašná európska tragédia, vyrastajúca z utrpenia a krvi nevinných ľudí. Z vojnovej kataklizmy vychádzajú však víťazne ubití, ponížení, jednoduchí ľudia a stávajú sa neúprosnými bojovníkmi za prirodzené práva a stratené ľudské šťastie. Pod ukrutným bičom vojny prichádzajú k poznaniu pravdy a ceny života. Na prelome čias si uvedomujú, že zo života treba vytrhať zlo ako burinu a nastoliť vládu pravdy. Z tohto poznania a zo živelnej vzbury vyrastá ich pomsta proti tým, čo žili z ich biedy a utrpenia. Je to pomsta krutá, pretože je pomstou ubitého, urazeného a neľútostného človeka, ktorý si uvedomil svoje hrozné položenie a prišiel na to, že je človekom.

Román Živý bič je skoncentrovaná životná filozofia slovenskej dediny v rokoch prvej svetovej vojny. Filozofia jednoduchá, ale úderná, vyvierajúca z poznania zla i dobra a vyúsťujúca do vzbury proti zlému spoločenskému poriadku. Urban ako umelec i mysliteľ ju vystihol do najmenších detailov a dal jej neobyčajnú údernosť ako rodený prozaik. Epická veľkosť jeho románu je podmaňujúca. Suverénne stojí nad dejom veľkej témy a starostlivo ho zapína znamenitými charaktermi z mäsa a krvi. Nič neokrašľuje a nad ničím neprižmuruje oči. Vidí jednotlivca i celok. Cez povrch udalosti dostáva sa k podstate javov, preniká do najtajnejších útrob postáv, kde priam vrú pocity a vášne, odkiaľ prerážajú na povrch myšlienky a činy. Psychológia postáv tu harmonizuje s ich vonkajškom, lyrika s opisom, dramatičnosť s myšlienkovou hĺbkou. Všetko to sa deje v prísnom zákone tvorby. Ozajstný a robustný umelec starostlivo drží palec na tepne postáv v rušných časoch a celým bytím je započúvaný do ich lásky a nenávisti. Vidí ich žiť, biť sa, víťaziť i umierať, ľudsky trpieť i povznášať sa nad biedu života. Živý bič je majstrovská freska, román vyslovene moderný vo videní života i v tvárnych postupoch. Vznikol temer pred štyridsiatimi rokmi. Za ten čas prešiel veľkou a úspešnou skúškou rozmanitých spoločenských zlomov, lebo je každým nervom veľkým a čistým umeleckým dielom, ktoré plným právom patrí do zlatého fondu modernej slovenskej prózy.

Stav

Dobrý

zkosený hřbet

Vytvořit poptávku

O knize

Stav:	Dobrý, zkosený hřbet
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	329
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Gabriel Štrba
Edice:	Pôvodná próza
Vydání:	7. vyd
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	20. 4. 2023 14:49
Číslo položky:	541332

O autorovi

Milo Urban

Milo Urban byl slovenský spisovatel-prozaik, překladatel a novinář, jeden z nejvýznamnějších reprezentantů moderní slovenské literatury. Narodil se v rodině hajného a vzdělání získal v Zázrivé, Polhoře, Trstené a v Ružomberku. Z rodinných důvodů musel studium přerušit a pracoval jako pomocný redaktor a úředník ve Spolku sv. Vojtěcha v Trnavě. Nakonec se rodinná i finanční situace zlepšila a on mohl pokračovat ve studiu na státní vyšší lesnické škole v Banské Štiavnici, ale studium předčasně ukončil pro další finanční problémy. Pracoval v časopise Slovenský národ v Bratislavě, v roce 1927 však zůstal po zániku časopisu nezaměstnaný a věnoval se hlavně vlastní literární činnosti. Byl redaktorem v časopise Vatra, později pracoval v periodiku Slovák. Od roku 1940 v době existence loutkového Slovenského štátu byl šéfredaktorem fašistického deníku Gardista. Před koncem 2. světové války emigroval do Rakouska, kde prožil dva roky v internačních táborech. V roce 1947 byl eskortován do ČSR, postaven před Národní soud a o rok později odsouzen za působení v novinách během války. Později se usadil v Chorvatském Grobě. V roce 1974 se přestěhoval do Bratislavy, kde se věnoval zejména překladům a později pokračoval ve vlastní literární tvorbě. Urbanova prozaická tvorba patří k trvalým hodnotám slovenského písemnictví. Psal realistické povídky a novely ze života horalů, romány z období Druhé světové války. V trilogii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvatelů hornooravského kraje ve 20. letech a 30. letech 20. století. Uměleckou a dokumentární hodnotou vynikají hlavně jeho knihy vzpomínek. Překládal z polské, německé a české literatury . Na jeho dílo měli vliv hlavně Martin Kukučín a Svetozár Hurban-Vajanský, ale také Ján Kalinčiak a Pavol Országh Hviezdoslav, ze zahraničních autorů potom Fjodor Michajlovič Dostojevskij, E...

Více od autora