Ľudmila Podjavorinská
Už ho vezú!

1988 | Nakladatelství Mladé letá

Bez básničiek Ľudmily Podjavorinskej by nemalo vyrásť ani jedno dieťa – veď sú plné radosti...
Básničky: Medový hrnček, Klásky, Pyšný syseľ, Žabiatko, Pršalo zvečera, Novina, Na tanci, Muzikanti, Pán Lastovec, Staval vrabec, Jožkov žart, Plače vrana, Už ho vezú, Výplata, Divadlo, Rak sa žení, Do školy, Svadba, Kmotr…y, Tanečnice, Čin-Čin-Čan, Gajdoš Muro, Tajnosť, Hav !, hav ! hav !, Haky-baky, Demikát, Svadba, Naša Mica, Prvý sneh, Sánkovačka, Prosba vtáčikov, Snehuliak, Pyšný pánko.
Šieste vydanie. Cena knihy v čase vydania: 18.- Kčs. Bez básničiek Ľudmily Podjavorinskej by nemalo vyrásť ani jedno dieťa – veď sú plné radosti...
Básničky: Medový hrnček, Klásky, Pyšný syseľ, Žabiatko, Pršalo zvečera, Novina, Na tanci, Muzikanti, P…án Lastovec, Staval vrabec, Jožkov žart, Plače vrana, Už ho vezú, Výplata, Divadlo, Rak sa žení, Do školy, Svadba, Kmotry, Tanečnice, Čin-Čin-Čan, Gajdoš Muro, Tajnosť, Hav !, hav ! hav !, Haky-baky, Demikát, Svadba, Naša Mica, Prvý sneh, Sánkovačka, Prosba vtáčikov, Snehuliak, Pyšný pánko.
Šieste vydanie. Cena knihy v čase vydania: 18.- Kčs.

Stav

Dobrý

Vytvořit poptávku

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná
Počet stran:	103
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Irena Tarasová
Edice:	Klub mladých čitateľov
Vydání:	6. vydanie
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	11. 8. 2023 8:15
Číslo položky:	610716

O autorovi

Ľudmila Podjavorinská

spisovateľka, poetka, prozaička, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti * 26.04.1872 Horné Bzince † 02.03.1951 Nové Mesto nad Váhom Životopis: Ľudmila Riznerová-Podjavorinská patrí spolu so Šoltésovou, Timravou a Vansovou medzi štvoricu spisovateliek, ktoré v druhej polovici 19. storočia pozdvihli ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň. Ľudmila sa narodila ako ôsme z desiatich detí učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej, rod. Klimáčkovej v Horných Bzinciach , dedinke pod Veľkou Javorinou. Dostalo sa jej len základného vzdelania, a to u svojho otca v ľudovej škole. Ako dvanásťročná mala prečítanú celú vtedajšiu slovenskú literárnu tvorbu, z českých autorov boli jej obľúbencami Božena Němcová, Karolína Světlá a Alois Jirásek. Na sklonku života sa venovala prekladom diel ruských a juhoslovanských básnikov. Veľkými podporovateľmi a zároveň kritikmi boli jej strýko Ľudovít V. Rizner, vynikajúci slovenský bibliograf a národný buditeľ, ako aj miestny evanjelický farár a literárne rozhľadený vzdelanec Ján Pravoslav Leško. S písaním začala už v mladom veku – ako pätnásťročná. Vtedy jej vyšla Turecká svadba v Slovenských novinách, o rok neskôr to bola črta Na Štedrý večer. Pod svoje práce sa podpisovala rôznymi pseudonymami - Ružodolská, Damascéna, Nechtík, Božena, Podjavorinská, Šeršelínová, Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila R., Veselohorská, Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nevädza, Podjavorinský, Podjavorský, Sojka, Teta Ľudmila, Teta Ľudmila Podjavorinská. Publikovala v peštianskych Slovenských novinách a v promaďarsky orientovanom časopise Vlasť a svet , no do literárnych Slovenských pohľadov si svoje práce posielať netrúfala. Zmenilo sa to v roku 1892, kedy začala svoje príspevky posielať nielen do Slovenských pohľadov, ale aj do martinských Národných novín. Vyspelosťou básní v jej prvotine Z vesny života ju kritika uznala prvou sloven...

Více od autora