Ľudmila Podjavorinská
Čin-čin

2013 | Nakladatelství Ikar

Nové vydanie milej ilustrovanej knižky plnej básničiek o lenivom vrabčiakovi Čimovi. Po mnohých príučkách sa napokon z neho stane správny vrabčí otec. Knižka je aj o jeho krásnej žienke Činke, o gajdošovi Čmeľovi, zlatej muške, lastovičkách i o pani Vilme ... Nové vydanie milej ilustrovanej knižky plnej básničiek o lenivom vrabčiakovi Čimovi. Po mnohých príučkách sa napokon z neho stane správny vrabčí otec. Knižka je aj o jeho krásnej žienke Činke, o gajdo…šovi Čmeľovi, zlatej muške, lastovičkách i o pani Vilme ...

Vyberte kus s kódem LETO26: 90 Kč

Stav

Velmi dobrý

Skladem pro e-shop Odešleme do 15. 7. 2026

Další varianty

Stav Velmi dobrý	Skladem pro e-shop Odešleme do 15. 7. 2026	LETO26: 90 Kč
Stav Velmi dobrý	Skladem pro e-shop Odešleme do 15. 7. 2026	~~179 Kč~~
Stav Dobrý až velmi dobrý, lehce odřený horní roh desek	Skladem pro e-shop Odešleme do 15. 7. 2026	~~149 Kč~~

O knize

Stav:	Velmi dobrý
Vazba:	pevná
Počet stran:	99
Jazyk:	slovensky
ISBN10:	8055135010
ISBN:	9788055135014
Ilustrátor:	Karol Ondreička
Překladatel:	Daniel Hevier
Vydání:	8. vyd., v Ikare 3. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	30. 8. 2024 13:53
Číslo položky:	960087

O autorovi

Ľudmila Podjavorinská

spisovateľka, poetka, prozaička, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti * 26.04.1872 Horné Bzince † 02.03.1951 Nové Mesto nad Váhom Životopis: Ľudmila Riznerová-Podjavorinská patrí spolu so Šoltésovou, Timravou a Vansovou medzi štvoricu spisovateliek, ktoré v druhej polovici 19. storočia pozdvihli ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň. Ľudmila sa narodila ako ôsme z desiatich detí učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej, rod. Klimáčkovej v Horných Bzinciach , dedinke pod Veľkou Javorinou. Dostalo sa jej len základného vzdelania, a to u svojho otca v ľudovej škole. Ako dvanásťročná mala prečítanú celú vtedajšiu slovenskú literárnu tvorbu, z českých autorov boli jej obľúbencami Božena Němcová, Karolína Světlá a Alois Jirásek. Na sklonku života sa venovala prekladom diel ruských a juhoslovanských básnikov. Veľkými podporovateľmi a zároveň kritikmi boli jej strýko Ľudovít V. Rizner, vynikajúci slovenský bibliograf a národný buditeľ, ako aj miestny evanjelický farár a literárne rozhľadený vzdelanec Ján Pravoslav Leško. S písaním začala už v mladom veku – ako pätnásťročná. Vtedy jej vyšla Turecká svadba v Slovenských novinách, o rok neskôr to bola črta Na Štedrý večer. Pod svoje práce sa podpisovala rôznymi pseudonymami - Ružodolská, Damascéna, Nechtík, Božena, Podjavorinská, Šeršelínová, Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila R., Veselohorská, Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nevädza, Podjavorinský, Podjavorský, Sojka, Teta Ľudmila, Teta Ľudmila Podjavorinská. Publikovala v peštianskych Slovenských novinách a v promaďarsky orientovanom časopise Vlasť a svet , no do literárnych Slovenských pohľadov si svoje práce posielať netrúfala. Zmenilo sa to v roku 1892, kedy začala svoje príspevky posielať nielen do Slovenských pohľadov, ale aj do martinských Národných novín. Vyspelosťou básní v jej prvotine Z vesny života ju kritika uznala prvou sloven...

Více od autora