Ľudmila Podjavorinská
Už ho vezú!

2011 | Nakladatelství Mladé letá

Výber z najkrajších a najznámejších veršov Ľudmily Podjavorinskej. Knižka plná radosti a krásnych, hravých ilustrácií. Deti a zvieratká si tu nažívajú v jednom peknom svete. Nájdete tu nezabudnuteľné básničky ako Žabiatko, Išla sova na tanec, Do školy, Prvý sneh, Medový hrnček. Motívy rodinného prostredia a príbehy zo …života zvieratiek vytvárajú obraz každodenného života, ktorý deti hravo pochopia a prisvoja si ho. Z knižky je cítiť radosť, pohodu a lásku autorky k deťom.
Výber z najkrajších a najznámejších veršov Ľudmily Podjavorinskej. Knižka plná radosti a krásnych, hravých ilustrácií. Deti a zvieratká si tu nažívajú v jednom peknom svete. Nájdete tu nezabudnuteľné …básničky ako Žabiatko, Išla sova na tanec, Do školy, Prvý sneh, Medový hrnček. Motívy rodinného prostredia a príbehy zo života zvieratiek vytvárajú obraz každodenného života, ktorý deti hravo pochopia a prisvoja si ho. Z knižky je cítiť radosť, pohodu a lásku autorky k deťom.

s kódem POETLE: 143 Kč

Stav

Velmi dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Velmi dobrý
Vazba:	pevná
Počet stran:	92
Jazyk:	slovensky
ISBN10:	8010020656
ISBN:	9788010020652
Ilustrátor:	Eva Kyselicová
Edice:	Prvé čítanie
Vydání:	8. vydání dotisk
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	19. 10. 2022 12:20
Číslo položky:	422211

O autorovi

Ľudmila Podjavorinská

spisovateľka, poetka, prozaička, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti * 26.04.1872 Horné Bzince † 02.03.1951 Nové Mesto nad Váhom Životopis: Ľudmila Riznerová-Podjavorinská patrí spolu so Šoltésovou, Timravou a Vansovou medzi štvoricu spisovateliek, ktoré v druhej polovici 19. storočia pozdvihli ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň. Ľudmila sa narodila ako ôsme z desiatich detí učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej, rod. Klimáčkovej v Horných Bzinciach , dedinke pod Veľkou Javorinou. Dostalo sa jej len základného vzdelania, a to u svojho otca v ľudovej škole. Ako dvanásťročná mala prečítanú celú vtedajšiu slovenskú literárnu tvorbu, z českých autorov boli jej obľúbencami Božena Němcová, Karolína Světlá a Alois Jirásek. Na sklonku života sa venovala prekladom diel ruských a juhoslovanských básnikov. Veľkými podporovateľmi a zároveň kritikmi boli jej strýko Ľudovít V. Rizner, vynikajúci slovenský bibliograf a národný buditeľ, ako aj miestny evanjelický farár a literárne rozhľadený vzdelanec Ján Pravoslav Leško. S písaním začala už v mladom veku – ako pätnásťročná. Vtedy jej vyšla Turecká svadba v Slovenských novinách, o rok neskôr to bola črta Na Štedrý večer. Pod svoje práce sa podpisovala rôznymi pseudonymami - Ružodolská, Damascéna, Nechtík, Božena, Podjavorinská, Šeršelínová, Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila R., Veselohorská, Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nevädza, Podjavorinský, Podjavorský, Sojka, Teta Ľudmila, Teta Ľudmila Podjavorinská. Publikovala v peštianskych Slovenských novinách a v promaďarsky orientovanom časopise Vlasť a svet , no do literárnych Slovenských pohľadov si svoje práce posielať netrúfala. Zmenilo sa to v roku 1892, kedy začala svoje príspevky posielať nielen do Slovenských pohľadov, ale aj do martinských Národných novín. Vyspelosťou básní v jej prvotine Z vesny života ju kritika uznala prvou sloven...

Více od autora