José Pijoán
Dejiny umenia : [Diel] 4

1983 | Nakladatelství Tatran

Pijoanove Dejiny umenia pokračujú v štvrtom zväzku gotickým umením, ktoré završuje vývoj stredovekého umenia. Za kapitolou o predgotickej clunyjskej a cisterciánskej architektúre prináša ďalších päť kapitol prehľad gotického umenia vo Francúzsku, v Španielsku, v Itálii, v strednej a severnej Európe, vo Veľkej Británii,… ako aj vo východnom Stredomorí. Nachádzame v nich charakteristiku nielen gotickej architektúry, ale aj sochárskej tvorby, malieb a knižných iluminácií. Tento zväzok Dejín umenia obsahuje ďalej kapitoly o umení Partov a Sásánovcov, o islamskom umení, o umeleckých pamiatkach starovekej a klasickej i stredovekej Indie, o umeleckej tvorbe v juhovýchodnej Ázii, v Číne a v Japonsku. Posledná, štrnásta kapitola je venovaná japonským drevorezom. Jednotlivé kapitoly podávajú stručne najtypickejšie znaky výtvarného prejavu príslušných krajín a slohových období.

Ako v predchádzajúcich troch zväzkoch Dejín umenia aj v štvrtom zväzku krásne farebné reprodukcie so zaujímavým sprievodným textom vhodne dopĺňajú všetky kapitoly. Čitateľ si podľa nich môže urobiť jasnú predstavu o umeleckých pamiatkach, o ktorých sa hovorí v jednotlivých kapitolách, môže obdivovať vznešenú nádheru gotických katedrál i monumentalitu indických či jávskych chrámov, krásu islamských mešít a minaretov, tvarovú čistotu japonskej architektúry i obdivuhodné umenie japonských drevorezov a čínskeho porcelánu. Mnohé reprodukované diela sa v našej literatúre doposiaľ nepublikovali, o to väčší je teda prínos publikácie. Pijoanove Dejiny umenia pokračujú v štvrtom zväzku gotickým umením, ktoré završuje vývoj stredovekého umenia. Za kapitolou o predgotickej clunyjskej a cisterciánskej architektúre prináša ďalších päť k…apitol prehľad gotického umenia vo Francúzsku, v Španielsku, v Itálii, v strednej a severnej Európe, vo Veľkej Británii, ako aj vo východnom Stredomorí. Nachádzame v nich charakteristiku nielen gotickej architektúry, ale aj sochárskej tvorby, malieb a knižných iluminácií. Tento zväzok Dejín umenia obsahuje ďalej kapitoly o umení Partov a Sásánovcov, o islamskom umení, o umeleckých pamiatkach starovekej a klasickej i stredovekej Indie, o umeleckej tvorbe v juhovýchodnej Ázii, v Číne a v Japonsku. Posledná, štrnásta kapitola je venovaná japonským drevorezom. Jednotlivé kapitoly podávajú stručne najtypickejšie znaky výtvarného prejavu príslušných krajín a slohových období.

Ako v predchádzajúcich troch zväzkoch Dejín umenia aj v štvrtom zväzku krásne farebné reprodukcie so zaujímavým sprievodným textom vhodne dopĺňajú všetky kapitoly. Čitateľ si podľa nich môže urobiť jasnú predstavu o umeleckých pamiatkach, o ktorých sa hovorí v jednotlivých kapitolách, môže obdivovať vznešenú nádheru gotických katedrál i monumentalitu indických či jávskych chrámov, krásu islamských mešít a minaretov, tvarovú čistotu japonskej architektúry i obdivuhodné umenie japonských drevorezov a čínskeho porcelánu. Mnohé reprodukované diela sa v našej literatúre doposiaľ nepublikovali, o to väčší je teda prínos publikácie.

Součástí souboru:

Dejiny umenia 1982 (10 sv, 1. vyd.)

Vyberte kus s kódem LETO26: 97 Kč

Stav

Velmi dobrý

Skladem pro e-shop Odešleme do 31. 7.

Další varianty

	Stav Velmi dobrý	Skladem pro e-shop Odešleme do 31. 7.	~~259 Kč~~ LETO26: 97 Kč
	Stav Dobrý zkosený hřbet	Skladem pro e-shop Odešleme do 31. 7.	~~3 499 Kč~~

O knize

Stav:	Velmi dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	333
Jazyk:	slovensky
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	7. 10. 2024 13:10
Číslo položky:	1020099

O autorovi

José Pijoán

José Pijoán byl katalánský architekt, historik a kritik umění, esejista, básník a propagátor katalánské kultury. V roce 1902 dokončil studium architektury v rodné Barceloně a v následujícím roce podnikl svou první cestu do Itálie, kde dále studoval. Zde objevil dílo Ramona Llulla a začal o něm šířit povědomí v rodném Katalánsku. Po návratu z Itálie se aktivně zapojoval do kulturního života. Stal se členem Rady muzeí , spoluorganizoval 1. mezinárodní kongres katalánského jazyka, který se konal v Barceloně v roce 1906, a následující rok Mezinárodní výstavu výtvarného umění. Jako člen Rady muzeí se podílel se na založení několika institucí v Barceloně, například byl z jeho iniciativy vytvořen Institut katalánských studií , jehož byl prvním generálním tajemníkem, či Katalánská knihovna . Díky jeho úsilí bylo zřízeno Barcelonské muzeum umění , které se později stalo Katalánským národním uměleckým muzeem . Popularizoval katalánské románské umění doma i v zahraničí. Jeho aktivity výrazně uspíšily kulturní rozvoj Katalánska, pro který razil termín pankatalanismus . V roce 1910 odešel do Itálie, kde studoval na Španělské škole. Španělskou vládou byl poslán do Britského muzea, aby tam studoval rukopisy. V roce 1911 v Římě založil a stal se tajemníkem a prvním úřadujícím ředitelem Španělské školy umění a archeologie. V lednu 1913 odcestoval do Švýcarska, kde se seznámil s Terezou Mestre i Climent, jež opustila svého manžela a děti, a v březnu se spolu přestěhovali do Toronta v Kanadě. Tam začal Pijoán nový profesní život věnovaný práci architekta a stavitele. Do roku 1922 žil v Torontu, v letech 1922 až 1929 v Claremontu a 1930 až 1938 v Chicagu . V těchto třech městech pracoval jako univerzitní profesor (Pomona College...

Více od autora