Ľudmila Podjavorinská
Zajko Bojko

1974 | Nakladatelství Mladé letá

Roztomilá knižka veselých básničiek o nezbedných príhodách zajka Bojka. Bojko je strachopud a smoliar. Jeho nápady často končia pre zajačiu rodinku katastrofou, a tak ho vyšlú do sveta. Smutný zajko blúdi horami-dolami, kým nestretne novú kamarátku Nušku...
O tom je jedna z najkrajších básnických skladieb v slovensk…ej detskej literatúre. Poteší najmenších recitátorov, ale v pohode si s ňou zasadnú s vnúčikmi i starí rodičia, ktorí Zajka Bojka poznajú z vlastného detstva. Roztomilá knižka veselých básničiek o nezbedných príhodách zajka Bojka. Bojko je strachopud a smoliar. Jeho nápady často končia pre zajačiu rodinku katastrofou, a tak ho vyšlú do sveta. Smutný zajko b…lúdi horami-dolami, kým nestretne novú kamarátku Nušku...
O tom je jedna z najkrajších básnických skladieb v slovenskej detskej literatúre. Poteší najmenších recitátorov, ale v pohode si s ňou zasadnú s vnúčikmi i starí rodičia, ktorí Zajka Bojka poznajú z vlastného detstva.

Stav

Mírně opotřebená

vazba lehce povolená, knižní blok drží

Vytvořit poptávku

O knize

Stav:	Mírně opotřebená, vazba lehce povolená, knižní blok drží
Vazba:	pevná
Počet stran:	90
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Ondrej Zimka
Edice:	Zlatý kl'účik
Vydání:	Vyd. 1
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	14. 8. 2023 10:46
Číslo položky:	612173

O autorovi

Ľudmila Podjavorinská

spisovateľka, poetka, prozaička, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti * 26.04.1872 Horné Bzince † 02.03.1951 Nové Mesto nad Váhom Životopis: Ľudmila Riznerová-Podjavorinská patrí spolu so Šoltésovou, Timravou a Vansovou medzi štvoricu spisovateliek, ktoré v druhej polovici 19. storočia pozdvihli ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň. Ľudmila sa narodila ako ôsme z desiatich detí učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej, rod. Klimáčkovej v Horných Bzinciach , dedinke pod Veľkou Javorinou. Dostalo sa jej len základného vzdelania, a to u svojho otca v ľudovej škole. Ako dvanásťročná mala prečítanú celú vtedajšiu slovenskú literárnu tvorbu, z českých autorov boli jej obľúbencami Božena Němcová, Karolína Světlá a Alois Jirásek. Na sklonku života sa venovala prekladom diel ruských a juhoslovanských básnikov. Veľkými podporovateľmi a zároveň kritikmi boli jej strýko Ľudovít V. Rizner, vynikajúci slovenský bibliograf a národný buditeľ, ako aj miestny evanjelický farár a literárne rozhľadený vzdelanec Ján Pravoslav Leško. S písaním začala už v mladom veku – ako pätnásťročná. Vtedy jej vyšla Turecká svadba v Slovenských novinách, o rok neskôr to bola črta Na Štedrý večer. Pod svoje práce sa podpisovala rôznymi pseudonymami - Ružodolská, Damascéna, Nechtík, Božena, Podjavorinská, Šeršelínová, Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila R., Veselohorská, Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nevädza, Podjavorinský, Podjavorský, Sojka, Teta Ľudmila, Teta Ľudmila Podjavorinská. Publikovala v peštianskych Slovenských novinách a v promaďarsky orientovanom časopise Vlasť a svet , no do literárnych Slovenských pohľadov si svoje práce posielať netrúfala. Zmenilo sa to v roku 1892, kedy začala svoje príspevky posielať nielen do Slovenských pohľadov, ale aj do martinských Národných novín. Vyspelosťou básní v jej prvotine Z vesny života ju kritika uznala prvou sloven...

Více od autora

Komentáře ke knize