Fedor Michajlovič Dostojevskij: Výrostok

Fedor Michajlovič Dostojevskij, Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Výrastok

1965 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Prvý slovenský preklad Výrastka predstavuje nám dielo z posledného obdobia tvorby otca modernej svetovej prózy. Výrastok je však nielen dokladom vrcholiacej zrelosti a umeleckej virtuozity autora ; práve cez tento román, cez jeho novátorskú umeleckú metódu prenikáme v nejednom smere najhlbšie do spisovateľovho laborat…ória, práve tu sa nám zreteľne odhaľujú korene, ktoré spájajú Dostojevského s takými menami modernej svetovej prózy, ako je Kafka, Joyce, Proust.

Tvorba, základ každého umenia, žije v človeku ako prejav jeho organizmu, a žije s človekom nerozlučne. Preto tvorba nemôže mať iné ciele ako tie, ku ktorým smeruje celý človek. Keby chcela kráčať inou cestou, odtrhla by sa od neho a zradila by zákony prirodzenosti. Ale ľudstvo je zatiaľ zdravé, nevymiera a nezrádza prirodzené zákony . Preto netreba mať obavy o umenie — netreba sa báť, že zradí svoje poslanie. Bude vždy žiť s človekom jeho skutočným životom; ved ani inak nemôže. Preto umenie ostane vždy verné skutočnosti.

Čo píšete o svojej rozdvojenosti? Ved je to najobyčajnejšia črta u ľudí ... ostatne nie celkom obyčajných. Črta vlastná ľudskej povahe ako takej, ale zdaleka sa neprejavujúca v každej ľudskej povahe s takou silou ako u vás. Preto ste mi tiež blízka, lebo táto rozdvojenosť je u vás práve taká ako u mňa — a bola u mňa po celý život. To sú veľké muky, ale súčasne i veľká rozkoš. Je to silné vedomie, ba potreba sebakritiky a to, že vo vašej povahe žije pocit mravnej povinnosti voči sebe samej i voči ľudstvu. V tom je tá rozpoltenosť. Keby ste nemali taký vyvinutý um, keby ste boli obmedzenejšia, boli by ste povrchnejšia a nebolo by tejto rozpoltenosti. Naopak, zjavila by sa u vás veľká samoľúbosť. Ale predsa je táto rozpoltenosť veľké utrpenie.

Prvý slovenský preklad Výrastka predstavuje nám dielo z posledného obdobia tvorby otca modernej svetovej prózy. Výrastok je však nielen dokladom vrcholiacej zrelosti a umeleckej virtuozity autora ; p…ráve cez tento román, cez jeho novátorskú umeleckú metódu prenikáme v nejednom smere najhlbšie do spisovateľovho laboratória, práve tu sa nám zreteľne odhaľujú korene, ktoré spájajú Dostojevského s takými menami modernej svetovej prózy, ako je Kafka, Joyce, Proust.

Tvorba, základ každého umenia, žije v človeku ako prejav jeho organizmu, a žije s človekom nerozlučne. Preto tvorba nemôže mať iné ciele ako tie, ku ktorým smeruje celý človek. Keby chcela kráčať inou cestou, odtrhla by sa od neho a zradila by zákony prirodzenosti. Ale ľudstvo je zatiaľ zdravé, nevymiera a nezrádza prirodzené zákony . Preto netreba mať obavy o umenie — netreba sa báť, že zradí svoje poslanie. Bude vždy žiť s človekom jeho skutočným životom; ved ani inak nemôže. Preto umenie ostane vždy verné skutočnosti.

Čo píšete o svojej rozdvojenosti? Ved je to najobyčajnejšia črta u ľudí ... ostatne nie celkom obyčajných. Črta vlastná ľudskej povahe ako takej, ale zdaleka sa neprejavujúca v každej ľudskej povahe s takou silou ako u vás. Preto ste mi tiež blízka, lebo táto rozdvojenosť je u vás práve taká ako u mňa — a bola u mňa po celý život. To sú veľké muky, ale súčasne i veľká rozkoš. Je to silné vedomie, ba potreba sebakritiky a to, že vo vašej povahe žije pocit mravnej povinnosti voči sebe samej i voči ľudstvu. V tom je tá rozpoltenosť. Keby ste nemali taký vyvinutý um, keby ste boli obmedzenejšia, boli by ste povrchnejšia a nebolo by tejto rozpoltenosti. Naopak, zjavila by sa u vás veľká samoľúbosť. Ale predsa je táto rozpoltenosť veľké utrpenie.

Stav

Dobrý

Vytvořit poptávku

O knize

Stav:	Dobrý
Poznámka:	obálka František Kudláč
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	590
Jazyk:	slovensky
Překladatel:	Zora Jesenská
Edice:	Spoločnosť priateľov krásnych kníh, SPKK
Vydání:	1. vyd
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	2. 11. 2022 14:12
Číslo položky:	430477

O autorech

Fedor Michajlovič Dostojevskij

Fjodor Michajlovič Dostojevskij se narodil roku 1821 v Moskvě, v rodině lékaře jako druhé z osmi dětí. V roce 1843 zakončil studia na vojenském technickém učilišti v Petrohradě, ale poté se rozhodl pro literaturu. Patřil do skupiny utopického socialisty Michaila Vasiljeviče Petraševského , která vystupovala proti carovi Mikuláši I. V roce 1849 byl Dostojevskij se všemi členy této organizace odsouzen vojenským soudem k trestu smrti. Těsně před popravou jim byl trest změněn nejprve na 4 roky v káznici a později na nucené práce na Sibiři. Zde strávil Dostojevskij deset let; první čtyři roky na nucených pracích a poté jako voják. Byl psychicky a fyzicky na dně a začal trpět epilepsií. Stráž však považovala jeho záchvaty za předstírání. Jelikož si sám prošel peklem, dokázal se vcítit do lidí s narušenou osobností. Po návratu ze Sibiře absolvoval Dostojevskij dva delší pobyty v západní Evropě. Zde pochopil, že morální úroveň zdejší společnosti je špatná. Vyhovovalo mu ale, že se zde mohl věnovat své přehnané hráčské vášni. Neuznával racionalismus, bezohledné jednání podnikatelů, jejich sobectví a příliš velké sebevědomí. Bojoval za proměnu Ruska. Zásadní potřebu změny viděl ve vnitřní proměně jedince, v návratu k pokoře, v respektování ruských tradic. Těmito názory si získal carovu přízeň a úctu. Stále ho však pronásledovala carská policie. K sebevraždám a k despotismu docházelo podle Dostojevského zejména vinou ztráty náboženské opory a přehnaného individualismu. Přál si změnit společnost podle křesťanských ideálů, radikálního převratu se ale bál. Dostojevskij a jeho bratr Michail vydávali v letech 1861–1863 časopis Doba a rok poté časopis Epocha. V letech 1873–1874 byl redaktorem konzervativního časopisu Občan. Když Michail zemřel, Dostojevskij splácel jeho dluhy. Tím se dostal do existenčních problémů. Ve svých dílech psychologicky rozebíral zločince, revolucionáře, prostitutky a lidi s duševními poruchami. Fjodor Michajlovič Dostojevskij byl rozporuplnou osobností. Odmítal se sžít se soudobým Ruskem. Usiloval za každou cenu o nápravu společnosti, ale tím se bezmyšlenkovitě zříkal i vymožeností vyspělé Evropy. Lidi ho považovali za psychologa, což on odmítal. Přesto se stal zakladatelem psychologické prózy a ovlivnil filozofii dvacátého století. Dostojevskij zemřel v roce 1881 na plicní krvácení spojené s rozedmou plic a epileptickým záchvatem.

Více od autora