Zrejme nielen čitatelia, ale aj samotný autor si obľúbil hrdinov románu Boháč, chudák. Po ôsmich rokoch vydal totiž pokračovanie obsiahlej ságy rodu Jordachovcov. Pokračovanie zaujímavé, pretože sa v spomienkach hrdinov vracia k udalostiam Boháča, chudáka. Dej druhého dielu širokej kroniky jedného amerického rodu sa končí vlastne v súčasnosti. A začína sa na konci šesťdesiatych rokov presne tam, kde sa skončil prvý diel — pohrebom zavraždeného Thomasa Jordacha. V prvom diele hlavnými protihráčmi boli bratia Rudolph a Thomas, v druhom zväzku ich úlohy prebrali predstavitelia ďalšej generácie Jordachovcov — Billy Abbott a Wesley Jordache. No v oboch prípadoch ide o vzťah hrdinov k tomu, čo sa volá americkým snom, a čo by sa zjednodušene mohlo pomenovať americkým spôsobom života. Thomas z prvého zväzku sa s ním nevie zmieriť, takže napokon z Ameriky natrvalo odchádza: Rudolph ho však nielen akceptuje, ale získava v americkej spoločnosti postavenie a bohatstvo. V druhom zväzku úlohu Rudolpha do istej miery preberá Billy. Pravda, iba do istej miery, lebo mu chýba Rudolphova cieľavedomosť a pracovitosť. Billy je človek pohodlný, zmieruje sa so stavom vecí a stáva sa cynikom a egoistom. Inak postupuje Wesley. Usiluje sa dozvedieť pravdu o otcovi Thomasovi, pretože si hľadá miesto v spoločnosti. Napriek mnohým a lákavým ponukám chce zostať sám sebou.

Dva príbehy sa pochopiteľne v istom bode stretávajú a prelínajú, čo prinútilo spisovateľa použiť aj dve roviny rozprávania. Veľmi hutný jazyk, v ktorom myslenie je často antipólom rozprávania, a filmová technika akoby literárnych strihov sú strojcami čítavosti knihy. No Irwin Shaw si predovšetkým vie vyberať typy, má zmysel pre pálčivé otázky doby a na dvoch rozdielnych hrdinoch dokonale ukazuje postoje a zmýšľanie dnešnej americkej mládeže.