Pavel Josef Šafařík
Slovanské starožitnosti - oddíl dějepisný Díl 1, Okres první, od L. 456 před Kr. do L. 469-476 po Kr.

1862 | Nakladatelství F. Tempský Nákladem kněhkupce Bedřicha Tempského

Na prvom liste Šafárikových "Slovanských starožitností" čítame vetu rímskeho historika Plínia. "Inde et liber crevit, dum ornare patriam et amplificare gaudemus, pariterque et defensioni ejus deservinus et gloriae." Šafárik ju použil ako motto, pričom ho nepochybne najviac inšpirovala časť "...keď sa tešíme ozdobovaťa …rozširovať vlasť a rovnako keď slúžime jej obrane a sláve." Tieto myšlienky povzbudzovali Šafárikovu náklonnosť k slovanskému vlastenectvu, ktoré sa podujal vyjaviť skúmaním a opísaním slovanskej starobylosti a mohutnosti. Stanovisko vlastenectva bolo nepochybne nielen inšpirujúcim, ale aj pretrvávajúcim prvkom pri výskume slovanských dejín, ako aj literatúr, jazykov a iných súčastí kultúry Slovanov. P. J. Šafárik opísal dva dôvody, ktoré ho motivovali, priviedli a držali pri skúmaní starých slovanských dejín. V úvode "Slovanských starožitností" napísal, že to bol stav poznania, aký poskytovala odborná literatúra, a jeho osobné dôvody a vedecké záujmy. Dovtedajšiu neslovanskú, najmä nemeckú spisbu považoval za zastaranú a nevyhovujúcu pre nedôvodnosť , plytkosť alebo čiastkovosť. Ale spozoroval v nej aj určitú predpojatosť autorov, prejavujúcu sa nepriazňou k slovanskému svetu, a neochotu skúmať slovanské dejiny. Slovanská historická spisba, v jeho vyjadrení "dejepisné umenie" , v časovom porovnaní k predchádzajúcej je mladšia, čo súviselo s nedostatkom všeobecnej vzdelanosti. Spozoroval v nej však nedostatok zdravej kritickosti. Vlastné, osobné dôvody korenili v prirodzenej láske P. J. Šafárika k slovanstvu, priazni a náklonnosti k jeho dejinám a jazykom. Všestranným uvažovaním, objasnením a opísaním najstarších dejín Slovanov chcel vyzdvihnúť pôvod a rast Slovanstva. Bádateľské úsilie viedlo P. J. Šafárika k dielu, v ktorom na základe dobových prameňov predložil pravdivé poznatky o pôvode, prvých sídlach, rozvetvení, dejinách, povahe, zamestnaní, náboženstve, spoločenskom poriadku, jazyku, písme a umení Slovanov. Pri tomto zámere skĺbil vedomosti predchádzajúcich bádateľov s poznatkami vlastného skúmania. Na prvom liste Šafárikových "Slovanských starožitností" čítame vetu rímskeho historika Plínia. "Inde et liber crevit, dum ornare patriam et amplificare gaudemus, pariterque et defensioni ejus deservin…us et gloriae." Šafárik ju použil ako motto, pričom ho nepochybne najviac inšpirovala časť "...keď sa tešíme ozdobovaťa rozširovať vlasť a rovnako keď slúžime jej obrane a sláve." Tieto myšlienky povzbudzovali Šafárikovu náklonnosť k slovanskému vlastenectvu, ktoré sa podujal vyjaviť skúmaním a opísaním slovanskej starobylosti a mohutnosti. Stanovisko vlastenectva bolo nepochybne nielen inšpirujúcim, ale aj pretrvávajúcim prvkom pri výskume slovanských dejín, ako aj literatúr, jazykov a iných súčastí kultúry Slovanov. P. J. Šafárik opísal dva dôvody, ktoré ho motivovali, priviedli a držali pri skúmaní starých slovanských dejín. V úvode "Slovanských starožitností" napísal, že to bol stav poznania, aký poskytovala odborná literatúra, a jeho osobné dôvody a vedecké záujmy. Dovtedajšiu neslovanskú, najmä nemeckú spisbu považoval za zastaranú a nevyhovujúcu pre nedôvodnosť , plytkosť alebo čiastkovosť. Ale spozoroval v nej aj určitú predpojatosť autorov, prejavujúcu sa nepriazňou k slovanskému svetu, a neochotu skúmať slovanské dejiny. Slovanská historická spisba, v jeho vyjadrení "dejepisné umenie" , v časovom porovnaní k predchádzajúcej je mladšia, čo súviselo s nedostatkom všeobecnej vzdelanosti. Spozoroval v nej však nedostatok zdravej kritickosti. Vlastné, osobné dôvody korenili v prirodzenej láske P. J. Šafárika k slovanstvu, priazni a náklonnosti k jeho dejinám a jazykom. Všestranným uvažovaním, objasnením a opísaním najstarších dejín Slovanov chcel vyzdvihnúť pôvod a rast Slovanstva. Bádateľské úsilie viedlo P. J. Šafárika k dielu, v ktorom na základe dobových prameňov predložil pravdivé poznatky o pôvode, prvých sídlach, rozvetvení, dejinách, povahe, zamestnaní, náboženstve, spoločenskom poriadku, jazyku, písme a umení Slovanov. Pri tomto zámere skĺbil vedomosti predchádzajúcich bádateľov s poznatkami vlastného skúmania.

Součástí souboru:

Slovanské starožitnosti 1862 (2 svazky (600; 767 ))

Stav

Dobrý

mírně odřené desky a zašlé, obsah v dobrém stavu

Vytvořit poptávku

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná, převazba, polokožená
Počet stran:	viii, 600
Jazyk:	česky
Edice:	Pavla Jos. Šafaříka Sebrané spisy, Pavla Jos. Šafaříka Sebrané spisy : starožitnosti slovanské okresu prvního, Sebrané spisy Pavla Jos. Šafaříka, Pavla Jos. Šafaříka sebrané spisy k vydání upravil Josef Jireček
Vydáno v:	Praha
Vystaveno:	11. 9. 2021 9:58
Číslo položky:	212331

O autorovi

Pavel Josef Šafařík

Pavel Josef Šafařík, též Šafárik , Šaffařík, zřídka Josef Jarmil, německy Schafarik , byl slovenský česky píšící spisovatel, slavista, literární historik, etnograf a jazykovědec. Pocházel z malé východoslovenské vsi, z rodiny evangelického kazatele a učitele. V letech 1806–1808 studoval v Rožnavě, v letech 1808–1810 v Dobšiné a poté v Kežmarku. Roku 1815 odjel studoval do Jeny teologii . V letech 1819–1833 působil jako profesor a ředitel na srbském gymnáziu v Novém Sadě. Zde se roku 1822 oženil s Boženou Julií Ambrozyovou , s níž měl šest dětí. Roku 1826 se stal dopisujícím členem Učené společnosti krakovské a roku členem Varšavského tovaryšstva přátel nauk. Roku 1833 odešel do Prahy, kde mu přátelé František Palacký a Josef Jungmann sbírkou mezi vlastenci zajistili příjem 480 zlatých ročně po dobu 5 let, kterou vyplácel muzejní výbor s podmínkou, že bude psát výhradně česky. V letech 1838–1842 vedl redakci časopisu Muzejník a vydával časopis Světozor. Roku 1845 odmítl nabídku stát se profesorem slavistiky v Berlíně. Od roku 1847 pracoval v Univerzitní knihovně. Roku 1848 se účastnil sjezdu českých a německých spisovatelů a Slovanského sjezdu a stal se poslancem zemského sněmu. Pokoušel se založit nový vědní obor – slovanskou archeologii. Ke snahám o vytvoření samostatné slovenštiny se stavěl spíše zdrženlivě, ale snažil se být prostředníkem mezi českou a slovenskou stranou. Byl pohřben na evangelickém hřbitově v Karlíně, roku 1900 byly jeho ostatky přeneseny na Olšanské hřbitovy. Život Šafárikovy rodiny, jeho rodičů, prarodičů, příbuzných a sourozenců je úzce spjat s Štítnikem a jeho okolím. Otec Pavel Šafárik se narodil ve Štítniku 26. ledna 1761, zde i navštěvoval latinskou školu. Dva roky chodil do školy v obci Kunova Teplica, aby se naučil maďarsky. Po ukončení studií působil asi patnáct let v okolí Štítníka jako u...

Více od autora