Ľudmila Podjavorinská
Preťatý život cez poly

1970 | Nakladatelství Tatran

Pod názvom Preťatý život cez poly vychádza výber z poézie Ľudmily Podjavorinskej pomenovaný podľa jedného verša z autorkinej lyrickej tvorby. Podjavorinská bola na Slovensku prvou ženou, ktorej poézia vyšla knižne a ktorá sa poézii venovala sústavne po celý život. Literárne pokusy žien v poézii pred ňou boli len ojedin…elé, náhodné, a preto Podjavorinskú možno právom pokladať za prvú ozajstnú slovenskú poetku.
Náš výber z Podjavorinskej poézie je širokým prierezom celou jej básnickou tvorbou od naivne sentimentálne ladených dievčenských veršov k básňam, v ktorých sa dopracovala umeleckej zručnosti svojho verša a samostatného myšlienkového pohľadu na život. V jej poézii cítiť clivosť a smútok človeka, ktorému osud prisúdil žiť život osamelej ženy. Niektorými lyrickými veršami je blízka poézii príslušníkov našej moderny, najmä poézii Ivana Krasku. Pokúša sa ešte pred Jankom Jesenským udomácniť u nás veršovanú rozprávku puškinského typu; píše balady, jedny z najkrajších v slovenskej literatúre, baladické piesne svojské, úsmevné, humorné, priam anekdotické.
Poézia Ľudmily Podjavorinskej, plná citovej vrúcnosti, svojského výrazu, baladickej epičnosti a lyrickej čistoty, si zasluhuje, aby prenikla do vedomia čitateľskej verejnosti. Pod názvom Preťatý život cez poly vychádza výber z poézie Ľudmily Podjavorinskej pomenovaný podľa jedného verša z autorkinej lyrickej tvorby. Podjavorinská bola na Slovensku prvou ženou, ktorej poézia… vyšla knižne a ktorá sa poézii venovala sústavne po celý život. Literárne pokusy žien v poézii pred ňou boli len ojedinelé, náhodné, a preto Podjavorinskú možno právom pokladať za prvú ozajstnú slovenskú poetku.
Náš výber z Podjavorinskej poézie je širokým prierezom celou jej básnickou tvorbou od naivne sentimentálne ladených dievčenských veršov k básňam, v ktorých sa dopracovala umeleckej zručnosti svojho verša a samostatného myšlienkového pohľadu na život. V jej poézii cítiť clivosť a smútok človeka, ktorému osud prisúdil žiť život osamelej ženy. Niektorými lyrickými veršami je blízka poézii príslušníkov našej moderny, najmä poézii Ivana Krasku. Pokúša sa ešte pred Jankom Jesenským udomácniť u nás veršovanú rozprávku puškinského typu; píše balady, jedny z najkrajších v slovenskej literatúre, baladické piesne svojské, úsmevné, humorné, priam anekdotické.
Poézia Ľudmily Podjavorinskej, plná citovej vrúcnosti, svojského výrazu, baladickej epičnosti a lyrickej čistoty, si zasluhuje, aby prenikla do vedomia čitateľskej verejnosti.

Stav

Dobrý

Vytvořit poptávku

O knize

Stav:	Dobrý
Poznámka:	obálka Ľudovít Lehen
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	218
Jazyk:	slovensky
Edice:	92. svazek ed. 92. svazek ed. Slovenskí klasici
Vydání:	1. vyd
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	9. 9. 2022 10:44
Číslo položky:	397464

O autorovi

Ľudmila Podjavorinská

spisovateľka, poetka, prozaička, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti * 26.04.1872 Horné Bzince † 02.03.1951 Nové Mesto nad Váhom Životopis: Ľudmila Riznerová-Podjavorinská patrí spolu so Šoltésovou, Timravou a Vansovou medzi štvoricu spisovateliek, ktoré v druhej polovici 19. storočia pozdvihli ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň. Ľudmila sa narodila ako ôsme z desiatich detí učiteľa Karola Rudolfa Riznera a Márie Riznerovej, rod. Klimáčkovej v Horných Bzinciach , dedinke pod Veľkou Javorinou. Dostalo sa jej len základného vzdelania, a to u svojho otca v ľudovej škole. Ako dvanásťročná mala prečítanú celú vtedajšiu slovenskú literárnu tvorbu, z českých autorov boli jej obľúbencami Božena Němcová, Karolína Světlá a Alois Jirásek. Na sklonku života sa venovala prekladom diel ruských a juhoslovanských básnikov. Veľkými podporovateľmi a zároveň kritikmi boli jej strýko Ľudovít V. Rizner, vynikajúci slovenský bibliograf a národný buditeľ, ako aj miestny evanjelický farár a literárne rozhľadený vzdelanec Ján Pravoslav Leško. S písaním začala už v mladom veku – ako pätnásťročná. Vtedy jej vyšla Turecká svadba v Slovenských novinách, o rok neskôr to bola črta Na Štedrý večer. Pod svoje práce sa podpisovala rôznymi pseudonymami - Ružodolská, Damascéna, Nechtík, Božena, Podjavorinská, Šeršelínová, Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila R., Veselohorská, Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nevädza, Podjavorinský, Podjavorský, Sojka, Teta Ľudmila, Teta Ľudmila Podjavorinská. Publikovala v peštianskych Slovenských novinách a v promaďarsky orientovanom časopise Vlasť a svet , no do literárnych Slovenských pohľadov si svoje práce posielať netrúfala. Zmenilo sa to v roku 1892, kedy začala svoje príspevky posielať nielen do Slovenských pohľadov, ale aj do martinských Národných novín. Vyspelosťou básní v jej prvotine Z vesny života ju kritika uznala prvou sloven...

Více od autora