Viktor Krupa, Jozef Genzor
Písma sveta

1989 | Nakladatelství Obzor

Po úspešnej knihe Jazyky svete predstupujú pred našich čitateľov dvaja z jej autorov, poprední slovenskí orientalisti, s voľným pokračovaním: s knihou o tom, ako sa jazyk všetkých - historických i súčasných - spoločenstiev materializuje v sekundárnej, odvodenej, no neodmysliteľnej forme písomného prejavy. Vynálezom mo…žnosti zakonzervovať reč a prekonávať tým časové a priestorové obmedzenia, tu prirovnávaným k objavu ohňa, získal človek novú, výlučne ľudskú dimenziu. Je priam vzrušujúce sledovať zákonitosti, čo viedli od ikonografických predstupňov písma cez štádiá jeho postupnej schematizácie a formalizácie až po dosiahnutie tej úspornej a vyhovujúcej korelácie s jazykom, ktorá sa dnes zdá prirodzená a samozrejmá. Autori preto kladú dôraz na historický kontext tohto jedinečného javu.

Používanie písma sa neobyčajne rozšírili v spojitosti s rastom gramotnosti, ako aj v súvislosti s vynálezom papiera, kníhtlače, s rozvojom periodickej tlače. Písmo v živote dnešného človeka začína byť dôležitejšie ako hovorená reč. Pomocou písma získavame oveľa viac informácií ako hovorenou rečou. Čítať sa dá dva až trikrát rýchlejšie ako počúvať ten istý text. Okrem toho písomné texty umožňujú zbežné prezretie, výberové a opakované čítanie.

Autori podali populárnou formou súhrn poznatkov o písme. Dosiahli to neľahkým skĺbením jednotlivých klasifikačných systémov, vyznačením hierarchických i chronologických vzťahov, paralelami rešpektujúcimi interpretačné varianty - teórie i hypotézy. Len vďaka takémuto postupu môže čitateľ plne pochopiť typologické odlišnosti písomných sústav svete, ich väzby, genetické i geografické spolupatričnosti, vývinovú kontinuitu, adekvátnosť z hľadiska výpovede o konkrétnom svete i z aspekty tých-ktorých jazykov.

Hlavnou prednosťou ponúkanej knihy o písmach svete je práve to, za čo možno predovšetkým písmu blahorečiť: písmo umožnilo využívať obrovskú zásobu vedomostí, rozvíjať dedičstvo minulosti a zachovať skúsenosti mnohých generácií pre budúcnosť. tento obdivuhodný vynález tvorí medzník, ktorým ľudstvo vstúpilo z predhistórie do hisórie.

Kniha o písmach sveta podáva prístupnou formou mimoriadne zložitú problematiku, vedie ku konfrontácii faktov aj myšlienok, núti samostatne vyvodzovať, no i vracať sa dozadu, provokuje predstavivosť. A to všetko sú už postupy, k akým by ľudstvo uspokojené iba s hovoreným jazykom nebolo dospelo nikdy. Po úspešnej knihe Jazyky svete predstupujú pred našich čitateľov dvaja z jej autorov, poprední slovenskí orientalisti, s voľným pokračovaním: s knihou o tom, ako sa jazyk všetkých - historických i sú…časných - spoločenstiev materializuje v sekundárnej, odvodenej, no neodmysliteľnej forme písomného prejavy. Vynálezom možnosti zakonzervovať reč a prekonávať tým časové a priestorové obmedzenia, tu prirovnávaným k objavu ohňa, získal človek novú, výlučne ľudskú dimenziu. Je priam vzrušujúce sledovať zákonitosti, čo viedli od ikonografických predstupňov písma cez štádiá jeho postupnej schematizácie a formalizácie až po dosiahnutie tej úspornej a vyhovujúcej korelácie s jazykom, ktorá sa dnes zdá prirodzená a samozrejmá. Autori preto kladú dôraz na historický kontext tohto jedinečného javu.

Používanie písma sa neobyčajne rozšírili v spojitosti s rastom gramotnosti, ako aj v súvislosti s vynálezom papiera, kníhtlače, s rozvojom periodickej tlače. Písmo v živote dnešného človeka začína byť dôležitejšie ako hovorená reč. Pomocou písma získavame oveľa viac informácií ako hovorenou rečou. Čítať sa dá dva až trikrát rýchlejšie ako počúvať ten istý text. Okrem toho písomné texty umožňujú zbežné prezretie, výberové a opakované čítanie.

Autori podali populárnou formou súhrn poznatkov o písme. Dosiahli to neľahkým skĺbením jednotlivých klasifikačných systémov, vyznačením hierarchických i chronologických vzťahov, paralelami rešpektujúcimi interpretačné varianty - teórie i hypotézy. Len vďaka takémuto postupu môže čitateľ plne pochopiť typologické odlišnosti písomných sústav svete, ich väzby, genetické i geografické spolupatričnosti, vývinovú kontinuitu, adekvátnosť z hľadiska výpovede o konkrétnom svete i z aspekty tých-ktorých jazykov.

Hlavnou prednosťou ponúkanej knihy o písmach svete je práve to, za čo možno predovšetkým písmu blahorečiť: písmo umožnilo využívať obrovskú zásobu vedomostí, rozvíjať dedičstvo minulosti a zachovať skúsenosti mnohých generácií pre budúcnosť. tento obdivuhodný vynález tvorí medzník, ktorým ľudstvo vstúpilo z predhistórie do hisórie.

Kniha o písmach sveta podáva prístupnou formou mimoriadne zložitú problematiku, vedie ku konfrontácii faktov aj myšlienok, núti samostatne vyvodzovať, no i vracať sa dozadu, provokuje predstavivosť. A to všetko sú už postupy, k akým by ľudstvo uspokojené iba s hovoreným jazykom nebolo dospelo nikdy.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	358 s., bar. obr. příl
Jazyk:	slovensky
ISBN10:	8021500115
ISBN:	9788021500112
Edice:	Malá moderná encyklopédia
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	16. 5. 2025 8:14
Číslo položky:	1235915

O autorech

Viktor Krupa

Viktor Krupa byl slovenský jazykovědec, který pracoval v oblasti všeobecné a orientální jazykovědy, typologie, folkloristiky, japanistiky. Překládal z orientálních literatur, zejména mytologii a ústní slovesnost. Po ukončení vysokoškolského studia absolvoval několik dlouhodobých pobytů v zahraničí, např. v letech 1965–1966 na Havajských ostrovech a na Novém Zélandu , v roce 1969 v USA, na Kalifornské univerzitě v Berkeley , v letech 1970–1971 na univerzitách v Münsteru a Tübingenu v Německu a v roce 1988 na Novém Zélandu . Dlouhodobě se zabýval jazykovědou, religionistikou a mytologií, především polynéskou. Je nejvýznamnějším slovenským odborníkem na kulturu Oceánie, v letech 1990 až 2006 byl ředitelem Kabinetu orientalistiky Slovenské akademie věd. Uveřejnil řadu knih v angličtině , v ruštině a slovenštině, např.: V zahraničních odborných kruzích jsou ceněny především jeho publikace: Překládá především z angličtiny. Přeložil některá díla Rudyarda Kiplinga, Edwarda Gibbona, Jonathana Swifta, Marka Twaina, Thomase Stearnse Eliota, Daniela Defoa a dalších. Překlady však vytvořil také z japonštiny a němčiny. V tomto článku byl použit překlad textu z článku Viktor Krupa na slovenské Wikipedii.

Více od autora

Jozef Genzor

Narozen 12.9.1939 v Trenčíně. Slovenský lingvista, koreanista, filipinista a překladatel. Absolvent fil. fakulty - obor koreanistika a dějiny Dálného východu. Publikace z oboru.

Více od autora