Andrej Plávka
Obrátenie Pavla

1967 | Nakladatelství Tatran

Vývin od lyriky k umeleckej próze je dosť bežným zjavom v literatúre, ale napokon u každého spisovateľa ťažiskom jeho tvorby zostáva jeden literárny druh — píše v doslove k románu dr. Milan Pišút. Týmto ťažiskom zostala u Andreja Plávku poézia, a preto aj dnes, pre mnohých čitateľov bude román Obrátenie Pavla opäť debu…tom autora, ktorý sa takto po rokoch zasa prihlásil k slovu na aktuálnu tému súčasnosť a jej problémy.

Bratislava a niekoľkoročný pobyt autora v meste boli podnetom pre knihu, v ktorej hlavným okruhom pozorovania sú mladí ľudia z aspektu ich mravného vývoja. Zápas o existenciu, no najmä túžba nájsť vlastný životný postoj sprevádza Pavla Tarabu, hlavného hrdinu, od začiatku do konca románu. Hrdina prichádza z dediny do mesta. Prichádza v čase, keď prestáva veriť v možnosť uskutočnenia vlastného sna. Práve jeho nečakaná realizácia prináša so sebou prvé obrátenie Pavla. A ono umožňuje spisovateľovi prehĺbiť analýzu postavy a sprístupniť čitateľovi širší životný priestor veľkomesta tridsiatych rokov. Dáva možnosť vyhrotiť konflikty, pretože postavy začínajú konať pod vplyvom svojho rozbúreného vnútra a sú nútené podniknúť životne dôležité kroky. Kaviarne, viechy, nová spoločnosť sú prisilným útokom na hrdinove zásady. Padajú reťaze zo sputnaného Pavla a ťažko nájsť ohnivká, ktoré ho spájali s domovom. Popri epizódnych postavách na stupne dozrievania hrdinu stavia Andrej Plávka k „rozmetanému“ Pavlovi Margitu, neskôr Pavlovu ženu, Janu, Máriu. Vo vzťahu k nim cítime jeho základný postoj k otázkam morálky. Autorova myšlienka o nedocenení dobra by mohla byť dominantou románu; v príbehu potvrdzuje starú životnú múdrosť, že často iba pri strate pozitívnych hodnôt zistíme, čo pre nás znamenali. Tak aj Margita musí pri pôrode umrieť, aby sa jej smrť stala impulzom pre obrátenie Pavla vo chvíľach nekonečného tápania.

— Margita moja, nie, neviem už ani vravieť, človek je strašne skutý balastom života — čo sú moje slová? Ako sa môžu dostať cez tieto obruče naučených banalít — tie, vieš, tie slová, ktoré mi vidíš v očiach... —

Takto hovorí Pavol Taraba umierajúcej Margite. Jeho ústami hovorí básnik-lyrik, ktorého cítime na mnohých miestach príbehu a ktorý v náznakoch typizovania stojí blízko pri svojich postavách a s jemným zmyslom pre detail preniká cez povrch do ich vnútra. Vývin od lyriky k umeleckej próze je dosť bežným zjavom v literatúre, ale napokon u každého spisovateľa ťažiskom jeho tvorby zostáva jeden literárny druh — píše v doslove k románu dr. Milan Pišút. Tým…to ťažiskom zostala u Andreja Plávku poézia, a preto aj dnes, pre mnohých čitateľov bude román Obrátenie Pavla opäť debutom autora, ktorý sa takto po rokoch zasa prihlásil k slovu na aktuálnu tému súčasnosť a jej problémy.

Bratislava a niekoľkoročný pobyt autora v meste boli podnetom pre knihu, v ktorej hlavným okruhom pozorovania sú mladí ľudia z aspektu ich mravného vývoja. Zápas o existenciu, no najmä túžba nájsť vlastný životný postoj sprevádza Pavla Tarabu, hlavného hrdinu, od začiatku do konca románu. Hrdina prichádza z dediny do mesta. Prichádza v čase, keď prestáva veriť v možnosť uskutočnenia vlastného sna. Práve jeho nečakaná realizácia prináša so sebou prvé obrátenie Pavla. A ono umožňuje spisovateľovi prehĺbiť analýzu postavy a sprístupniť čitateľovi širší životný priestor veľkomesta tridsiatych rokov. Dáva možnosť vyhrotiť konflikty, pretože postavy začínajú konať pod vplyvom svojho rozbúreného vnútra a sú nútené podniknúť životne dôležité kroky. Kaviarne, viechy, nová spoločnosť sú prisilným útokom na hrdinove zásady. Padajú reťaze zo sputnaného Pavla a ťažko nájsť ohnivká, ktoré ho spájali s domovom. Popri epizódnych postavách na stupne dozrievania hrdinu stavia Andrej Plávka k „rozmetanému“ Pavlovi Margitu, neskôr Pavlovu ženu, Janu, Máriu. Vo vzťahu k nim cítime jeho základný postoj k otázkam morálky. Autorova myšlienka o nedocenení dobra by mohla byť dominantou románu; v príbehu potvrdzuje starú životnú múdrosť, že často iba pri strate pozitívnych hodnôt zistíme, čo pre nás znamenali. Tak aj Margita musí pri pôrode umrieť, aby sa jej smrť stala impulzom pre obrátenie Pavla vo chvíľach nekonečného tápania.

— Margita moja, nie, neviem už ani vravieť, človek je strašne skutý balastom života — čo sú moje slová? Ako sa môžu dostať cez tieto obruče naučených banalít — tie, vieš, tie slová, ktoré mi vidíš v očiach... —

Takto hovorí Pavol Taraba umierajúcej Margite. Jeho ústami hovorí básnik-lyrik, ktorého cítime na mnohých miestach príbehu a ktorý v náznakoch typizovania stojí blízko pri svojich postavách a s jemným zmyslom pre detail preniká cez povrch do ich vnútra.

Stav

Mírně opotřebená

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Mírně opotřebená
Poznámka:	obálka Milan Laluha
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	204
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Milan Laluha
Edice:	Hviezdoslavova knižnica, 78. svazek ed. 78. svazek ed. Hviezdoslavova knižnica. Zv. 138, Slovenský rad
Vydání:	3. vyd., v Tatranu 1. vyd
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	11. 1. 2022 17:51
Číslo položky:	266713

O autorovi

Andrej Plávka

Andrej Plávka byl slovenský spisovatel a básník a komunistický funkcionář. Užíval i pseudonymy Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý atd. Narodil se v rodině koželuha. Vzdělání získával v Liptovské Sielnici, Liptovském Mikuláši a později na právnické fakultě Karlovy univerzity v Praze , ale studium nedokončil. V letech 1931–1945 byl úředníkem v organizaci křesťanské mládeže YMCA, v roce 1939–1945 vedoucím ústavu pro sociální a kulturní péče v Banské Bystrici. V letech 1945–1946 byl náměstkem pověřence informací, v letech 1946–1947 byl tajemníkem Národní fronty a zároveň do roku 1949 rovněž pracoval v Úřadu Sboru pověřenců. V letech 1949–1968 pracoval jako ředitel knižního vydavatelství Tatran, přičemž byl také v letech 1957–1963 tajemníkem Svazu slovenských spisovatelů a v letech 1958–1966 členem ÚV KSS, také členem ÚV NF SSR. V letech 1963–1965 se věnoval výhradně literární činnosti a v letech 1969–1982 byl předsedou Svazu slovenských spisovatelů. Své první básnické dílo uveřejnil v roce 1922 v časopise Nový rod, a později publikoval iv dalších časopisech. Knižně debutoval v roce 1928 sbírkou básní Z noci i rána. Ve své tvorbě se inspiroval zejména starší generací Slovenská autorů, jako byli Štúrovci, ale zejména Pavol Országh Hviezdoslav, ale zároveň se věnoval i moderním uměleckým směrem, jako jsou poetismus a nadrealizmus. Jeho dílo je přeloženo do mnoha cizích jazyků . V tomto článku byl použit překlad textu z článku Andrej Plávka na slovenské Wikipedii.

Více od autora