Immanuel Kant
Kritika čistého rozumu

1979 | Nakladatelství Pravda

V rámci novovekej filozofie osobité miesto zaujíma Immanuel Kant . Svojim mimoraidne rozvetveným filozofickým dielom tvorivo a podnetne ovplyvnil všetky základné filozofické disciplíny.

Myšlienkový vývin I. Kanta sa zvyčajne člení na dve etapy. Najvýznamnejšími dielami z prvého, „predkritického“ obdobia sú Všeob…ecné dejiny prírody a teória nebies . Toto Kantovo dielo znamenalo – podľa Engelsa – prvý prielom do metafyzického nazerania na prírodu. Z ďalších diel predkritického obdobia treba spomenúť Pokus zaviesť pojem negatívnych veličín do filozofie a pamflet proti metafyzike a teozofii, Sny duchovidcove .

Do dejín myslenia sa však Kant zapísal predovšetkým dielami z druhého „kritického“ obdobia. Svojimi otázkami: Čo môžem poznať? Čo mám robiť? Čo môžem dúfať sa stal inaugurátorom klasickej nemeckej filozofie, jednej z najskvelejších etáp vo vývoji dialektického myslenia. Kritika čistého rozumu , základné Kantovo filozofické dielo, sa zaoberá predovšetkým prvou otázkou. Ide v nej o problém poznania, skúmajú sa v nej možnosti a hranice našich poznávacích schopností. Kantovi však nejde len o číru teóriu poznania. Svoje úvahy o špecifickosti poznávacieho vzťahu k svetu zaraďuje do širšieho a závažnejšieho kontextu. V jednom zo svojich posledných diel, v Spore fakúlt uvádza takúto charakteristiku svojich zámerov: „…filozofia nie je azda vedou o predstavách, pojmoch a ideách alebo vedou o všetkých vedách, alebo ešte niečo podobné; je vedou o človeku, jeho predstavovaní, myslení a konaní; má zobrazovať človeka vo všetkých jeho zložkách, aký je a aký má byť. t. j. tak v jeho prírodnom určení, ako aj vo vzťahu k moralite a slobode. Stará filozofia vymedzovala v tejto súvislosti človeku celkom nesprávne miesto vo svete, lebo z neho urobila stroj, ktorý ako taký musel byť celkom závislý od sveta či od vonkajších vecí a predmetov; urobila teda z človeka takmer pasívnu súčasť sveta. – Potom vyšla Kritika čistého rozumu a určila človeku aktívnu existenciu vo svete. Človek sám je pôvodne tvorcom všetkých svojich predstáv a pojmov a má byť jediným pôvodcom svojho konania … podstatné je, aby ľudské konanie nebolo reakciou, ale čistým objektívnym konaním.“

Náčrt svojho chápania človeka a spôsobov ľudskej činnosti Kant dovršuje Kritikou praktického rozumu a Kritikou súdnosti . Rieši v nich problémy spojené s odôvodnením etických a estetických dimenzií ľudského konania.

Ak veľkosť a význam mysliteľa meriame hĺbkou a závažnosťou jeho otázok, ktoré položil svojim nasledovníkom, potom Kant nepochybne patrí k tým najväčším. Kantove podnety dodnes nemožno obísť pri riešení nijakej závažnej filozofickej otázky. Kantov spôsob kladenia otázok, Kantov spôsob uvažovania v mnohom ovplyvňujú aj dnešnú podobu filozofie. V rámci novovekej filozofie osobité miesto zaujíma Immanuel Kant . Svojim mimoraidne rozvetveným filozofickým dielom tvorivo a podnetne ovplyvnil všetky základné filozofické disciplíny.

Myšlien…kový vývin I. Kanta sa zvyčajne člení na dve etapy. Najvýznamnejšími dielami z prvého, „predkritického“ obdobia sú Všeobecné dejiny prírody a teória nebies . Toto Kantovo dielo znamenalo – podľa Engelsa – prvý prielom do metafyzického nazerania na prírodu. Z ďalších diel predkritického obdobia treba spomenúť Pokus zaviesť pojem negatívnych veličín do filozofie a pamflet proti metafyzike a teozofii, Sny duchovidcove .

Do dejín myslenia sa však Kant zapísal predovšetkým dielami z druhého „kritického“ obdobia. Svojimi otázkami: Čo môžem poznať? Čo mám robiť? Čo môžem dúfať sa stal inaugurátorom klasickej nemeckej filozofie, jednej z najskvelejších etáp vo vývoji dialektického myslenia. Kritika čistého rozumu , základné Kantovo filozofické dielo, sa zaoberá predovšetkým prvou otázkou. Ide v nej o problém poznania, skúmajú sa v nej možnosti a hranice našich poznávacích schopností. Kantovi však nejde len o číru teóriu poznania. Svoje úvahy o špecifickosti poznávacieho vzťahu k svetu zaraďuje do širšieho a závažnejšieho kontextu. V jednom zo svojich posledných diel, v Spore fakúlt uvádza takúto charakteristiku svojich zámerov: „…filozofia nie je azda vedou o predstavách, pojmoch a ideách alebo vedou o všetkých vedách, alebo ešte niečo podobné; je vedou o človeku, jeho predstavovaní, myslení a konaní; má zobrazovať človeka vo všetkých jeho zložkách, aký je a aký má byť. t. j. tak v jeho prírodnom určení, ako aj vo vzťahu k moralite a slobode. Stará filozofia vymedzovala v tejto súvislosti človeku celkom nesprávne miesto vo svete, lebo z neho urobila stroj, ktorý ako taký musel byť celkom závislý od sveta či od vonkajších vecí a predmetov; urobila teda z človeka takmer pasívnu súčasť sveta. – Potom vyšla Kritika čistého rozumu a určila človeku aktívnu existenciu vo svete. Človek sám je pôvodne tvorcom všetkých svojich predstáv a pojmov a má byť jediným pôvodcom svojho konania … podstatné je, aby ľudské konanie nebolo reakciou, ale čistým objektívnym konaním.“

Náčrt svojho chápania človeka a spôsobov ľudskej činnosti Kant dovršuje Kritikou praktického rozumu a Kritikou súdnosti . Rieši v nich problémy spojené s odôvodnením etických a estetických dimenzií ľudského konania.

Ak veľkosť a význam mysliteľa meriame hĺbkou a závažnosťou jeho otázok, ktoré položil svojim nasledovníkom, potom Kant nepochybne patrí k tým najväčším. Kantove podnety dodnes nemožno obísť pri riešení nijakej závažnej filozofickej otázky. Kantov spôsob kladenia otázok, Kantov spôsob uvažovania v mnohom ovplyvňujú aj dnešnú podobu filozofie.

Stav

Mírně opotřebená

lehké oděrky na obálce, stránky lehce zvlněné

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Mírně opotřebená, lehké oděrky na obálce, stránky lehce zvlněné
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	577
Jazyk:	slovensky
Edice:	Filozofické odkazy. Predmarxistická filozofia
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	24. 1. 2026 12:52
Číslo položky:	1547751

O autorovi

Immanuel Kant

Immanuel Kant byl německý filosof, jeden z nejvýznamnějších evropských myslitelů a poslední z představitelů osvícenství. Jeho Kritikou čistého rozumu začíná nové pojetí filosofie, zejména v epistemologii a v etice. Kant významně ovlivnil pozdější romantické a idealistické filosofy 19. století a novější filosofii vůbec. Kant se narodil jako čtvrté dítě ve zbožné pietistické rodině drobného řemeslníka a celý život prožil v okolí Královce ve východním Prusku ; z jeho osmi sourozenců se však jen čtyři dožili dospělého věku. Byl drobné až neduživé postavy, byl však velmi společenský a sám na sebe poměrně přísný. Od roku 1740 studoval na zdejší univerzitě filosofii, přírodní vědy a matematiku. Roku 1746 mu zemřel otec a univerzita odmítla jeho disertační práci, takže se řadu let živil jako vychovatel v okolí Královce. Po návratu na univerzitu vydal práci o „Obecných dějinách přírody a teorii oblohy“ a téhož roku se habilitoval spisem „O prvních zásadách metafyzického poznání“. Přednášel logiku, morální filosofii a metafyziku a jako úvod ke studiu filosofie fyziku, geografii a antropologii. V následujících letech odmítl několik pozvání na různé univerzity, až se roku 1770 stal profesorem logiky a metafyziky Univerzity v Královci, kde byl pak dvakrát rektorem. Roku 1787 byl přijat do Pruské akademie věd, v posledním období života měl však značné nesnáze s pruskou cenzurou. Kant se řídil přesným denním rozvrhem: vstával v pět hodin, dopoledne přednášel, k obědu často zval hosty a odpoledne chodil na procházku po známé „Cestě filosofů“. Pokud se ale líčí jako profesorský pedant, je to přehnané. Hrával velmi dobře karty i kulečník a ve společnosti byl velice oblíbený, zejména jako skvělý vypravěč. Také na jeho přednášky vzpomínali jeho žáci s nadšením: Kant byl vtipný a hlavně vedl své posluchače k samostatnému myšlení. Dožil se téměř 80 let a byl pohřben v K...

Více od autora