Knihy
Sport
Fotbal
Igor Mráz
Argentína 78

Igor Mráz
Argentína 78 : jedenácté majstrovstvá sveta vo futbale

1979 | Nakladatelství Šport

Keď roku 1970 v Mexiku Brazílčania po tretí raz vyhrali majstrovstvá sveta vo futbale a tak definitívne získali zlatú Niké, Medzinárodná futbalová federácia musela myslieť na novú trofej. Aj myslela: už o rok príslušná komisia vybrala z predložených päťdesiatich troch návrhov dielo Milánčana Silvia Gazzanigu a dala mu …názov Svetový pohár. Okamih radosti zvečnený na tvárach dvoch futbalistov objímajúcich či skôr držiacich vo vystretých rukách zemeguľu nie je len futbalovým motívom: pripomína starú grécku báj o Anteovi čerpajúcom nezdolnú silu z matky Zeme alebo Atlasovi podopierajúcom nebeskú klenbu, ale aj večne živé ľudské sny a snaženia, oddávna vyjadrované pojmami mier, bratstvo, priateľstvo.

V Argentíne sa po druhý raz bojovalo o česť môcť si uložiť do vitríny zmenšenú kópiu tohto tridsaťšesť centimetrov vysokého a takmer päť kíl vážiaceho putovného pohára. Hráči víťaznej Argentíny dostali navyše zlaté medaily, druhí Holanďania pozlátené strieborné, tretí Brazílčania sa museli uspokojiť so striebornými a štvrtí Taliani s bronzovými medailami. Bez ohľadu na lesk získaného kovu mali tieto majstrovstvá jediného víťaza - futbal. Hru a radosť z hry, a nie iba boj, hoci aj v Argentíne boli mužstvá, čo vytiahli na futbalové pole takmer doslova v plnej poľnej s cieľom nie hrať, ale neprehrať.

Tesne pred začiatkom majstrovstiev si futbalový svet pripomenul päťdesiate výročie zrodu myšlienky pravidelného usporadúvania svetových šampionátov. Tento rok si pripomenul udalosť ešte o štvrť storočia staršiu -jubileum Medzinárodnej futbalovej federácie . Za tri štvrte storočia sa svet futbalu rozrástol do takej miery, o akej mohli prví priekopníci len snívať. V Argentíne sa ukázalo, že k starým futbalovým centrám pribúdajú nové, kvantita sa čoraz viac premieňa na kvalitu. Mnohé z tradičných futbalových veľmocí si museli uvedomiť starú pravdu, že kto nejde dopredu, zákonite zaostáva. Festival najlepších - už. po druhý raz za sebou bez našej účasti - bol z tohto hľadiska nielen futbalovým sviatkom, ale aj prehliadkou možností, ako urobiť túto najpopulárnejšiu loptovú hru ešte krajšou a príťažlivejšou.

Dokumentuje to aj táto kniha. Keď roku 1970 v Mexiku Brazílčania po tretí raz vyhrali majstrovstvá sveta vo futbale a tak definitívne získali zlatú Niké, Medzinárodná futbalová federácia musela myslieť na novú trofej. Aj myslela: …už o rok príslušná komisia vybrala z predložených päťdesiatich troch návrhov dielo Milánčana Silvia Gazzanigu a dala mu názov Svetový pohár. Okamih radosti zvečnený na tvárach dvoch futbalistov objímajúcich či skôr držiacich vo vystretých rukách zemeguľu nie je len futbalovým motívom: pripomína starú grécku báj o Anteovi čerpajúcom nezdolnú silu z matky Zeme alebo Atlasovi podopierajúcom nebeskú klenbu, ale aj večne živé ľudské sny a snaženia, oddávna vyjadrované pojmami mier, bratstvo, priateľstvo.

V Argentíne sa po druhý raz bojovalo o česť môcť si uložiť do vitríny zmenšenú kópiu tohto tridsaťšesť centimetrov vysokého a takmer päť kíl vážiaceho putovného pohára. Hráči víťaznej Argentíny dostali navyše zlaté medaily, druhí Holanďania pozlátené strieborné, tretí Brazílčania sa museli uspokojiť so striebornými a štvrtí Taliani s bronzovými medailami. Bez ohľadu na lesk získaného kovu mali tieto majstrovstvá jediného víťaza - futbal. Hru a radosť z hry, a nie iba boj, hoci aj v Argentíne boli mužstvá, čo vytiahli na futbalové pole takmer doslova v plnej poľnej s cieľom nie hrať, ale neprehrať.

Tesne pred začiatkom majstrovstiev si futbalový svet pripomenul päťdesiate výročie zrodu myšlienky pravidelného usporadúvania svetových šampionátov. Tento rok si pripomenul udalosť ešte o štvrť storočia staršiu -jubileum Medzinárodnej futbalovej federácie . Za tri štvrte storočia sa svet futbalu rozrástol do takej miery, o akej mohli prví priekopníci len snívať. V Argentíne sa ukázalo, že k starým futbalovým centrám pribúdajú nové, kvantita sa čoraz viac premieňa na kvalitu. Mnohé z tradičných futbalových veľmocí si museli uvedomiť starú pravdu, že kto nejde dopredu, zákonite zaostáva. Festival najlepších - už. po druhý raz za sebou bez našej účasti - bol z tohto hľadiska nielen futbalovým sviatkom, ale aj prehliadkou možností, ako urobiť túto najpopulárnejšiu loptovú hru ešte krajšou a príťažlivejšou.

Dokumentuje to aj táto kniha.

Stav

Dobrý

lehce zašlý hřbet

Skladem pro e-shop

Další varianty

	Stav Dobrý	Skladem pro e-shop
	Stav Dobrý lehce zašlý hřbet	Skladem pro e-shop
	Stav Dobrý natrhnutá obálka	Skladem pro e-shop
	Stav Dobrý	Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý, lehce zašlý hřbet
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	168 s., fot
Jazyk:	slovensky
Edice:	Máj
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	23. 4. 2026 12:20
Číslo položky:	1716048

O autorovi

Igor Mráz

Igor Mráz bol celým svojím životom úzko spätý s prírodou. Ako vyštudovaný lesník prešiel všetkými profesijnými pozíciami od praktikanta, technika, odborného lesného hospodára, vedúceho lesnej správy až po riaditeľa lesného závodu v Liptovskom Hrádku s pôsobnosťou pre celý región Liptov. Jeho životnou vášňou sa stalo poľovníctvo. Citlivo a pozorne vnímal zákony prírody, život v nej žijúcej zveri, prejavoval veľkú starostlivosť o jej potreby a vždy jej obetavo poskytoval pomoc, najmä v čase núdze. Bol vynikajúcim spoločníkom a pozorným poslucháčom. Dokázal s úžasným humorom pretvoriť zážitky svojich priateľov a známych do stoviek nezabudnuteľných poľovníckych poviedok, ktoré obohatili knižnicu mnohých slovenských poľovníkov a milovníkov prírody.

Více od autora