Radovan Kuchař, Zdeno Zibrin
Z Tatier na Eiger

1964 | Nakladatelství Šport

U čitateľov-horolezcov vzbudí záujem o túto knižku už jej názov, Eiger, jeho severná stena, je po športovo-morálnej stránke maximálna miera na hodnotenie výkonu horolezca v európskych veľhorách. A dvojka Kuchař - Zibrin preliezla stenu ako prvé československé družstvo a ako sedemnáste horolezecké družstvo vôbec. To je …výkon, ktorý bolo potrebné dosiahnuť, aby sme sa mohli aj v tomto športovom odvetví dostať na európsku úroveň, i vyššie, na úroveň svetovú. Ich úsilie overiť si sily vo svetových veľhorách, kde sú ešte nezlezené štíty — na Kaukaze, na Pamíre, v Karakorume, v Himalájach, v Kordillerách i Andách — je blízke všetkým československým aktívnym horolezcom, lebo v ňom vidia zmysel svojej výkonnosti i cestu na získanie slávy pre svoj socialistický štát v boji s vysokohorskou prírodou.
Zibrin a Kuchař takto vlastne splnili vyššie poslanie: ich výkon nereprezentuje len ich osoby, ale vyššie ciele horolezectva - jednej z najvýznamnejších športových disciplín. Sú jedným z dôležitých medzníkov na ceste československého horolezectva k vysokej úrovni. Všimnite si, že knihy o horolezeckých výstupoch tvoria v cestopisnej literatúre temer ťažisko: isteže sa už napísali pútavé diela o jaskyniarstve, o morských plavbách na primitívnych plavidlách, o sopkách alebo o iných oblastiach prírody, ale napätie, ktoré prežíva športovec-horolezec, má celkom svojský charakter. Možno „romantický“ v tom zmysle, že pri horolezeckých výstupoch ide o taký boj s prírodou, ktorého bezprostredným výsledkom nie je vytvorenie úžitkových hodnôt. A predsa je ten boj veľmi zaujímavý, jeho popudy v človeku sú veľmi organické, dané. Prečo? Zdá sa, že sa pritom prejavuje odveká ľudská vôľa poznávať okolný svet i vlastné sily v takom zápase s prírodou, aký práve poskytuje horolezectvo: poznať a premáhať živly i objektívne a subjektívne nebezpečenstvo v prostredí ešte nenarušenom civilizáciou, pôsobivo krásnom, a tým poskytujúcom mocné dojmy. Znásobuje ich fakt mravnej sily: horolezec vystupuje s priateľom na spoločnom lane. Na vrchole si podajú ruky. Výkon, do ktorého vložili svoje najlepšie fyzické i duševné sily, sa skončil. Radujú sa z víťazstva? Možno. Ale rozhodne viac z toho, čo prežili a čo si odnesú do dolín, do svojho každodenného života. Aj o tom, rýdzo a prostým slovom, rozprávajú autori knihy, ktorú beriete do rúk. U čitateľov-horolezcov vzbudí záujem o túto knižku už jej názov, Eiger, jeho severná stena, je po športovo-morálnej stránke maximálna miera na hodnotenie výkonu horolezca v európskych veľhorách. A dvo…jka Kuchař - Zibrin preliezla stenu ako prvé československé družstvo a ako sedemnáste horolezecké družstvo vôbec. To je výkon, ktorý bolo potrebné dosiahnuť, aby sme sa mohli aj v tomto športovom odvetví dostať na európsku úroveň, i vyššie, na úroveň svetovú. Ich úsilie overiť si sily vo svetových veľhorách, kde sú ešte nezlezené štíty — na Kaukaze, na Pamíre, v Karakorume, v Himalájach, v Kordillerách i Andách — je blízke všetkým československým aktívnym horolezcom, lebo v ňom vidia zmysel svojej výkonnosti i cestu na získanie slávy pre svoj socialistický štát v boji s vysokohorskou prírodou.
Zibrin a Kuchař takto vlastne splnili vyššie poslanie: ich výkon nereprezentuje len ich osoby, ale vyššie ciele horolezectva - jednej z najvýznamnejších športových disciplín. Sú jedným z dôležitých medzníkov na ceste československého horolezectva k vysokej úrovni. Všimnite si, že knihy o horolezeckých výstupoch tvoria v cestopisnej literatúre temer ťažisko: isteže sa už napísali pútavé diela o jaskyniarstve, o morských plavbách na primitívnych plavidlách, o sopkách alebo o iných oblastiach prírody, ale napätie, ktoré prežíva športovec-horolezec, má celkom svojský charakter. Možno „romantický“ v tom zmysle, že pri horolezeckých výstupoch ide o taký boj s prírodou, ktorého bezprostredným výsledkom nie je vytvorenie úžitkových hodnôt. A predsa je ten boj veľmi zaujímavý, jeho popudy v človeku sú veľmi organické, dané. Prečo? Zdá sa, že sa pritom prejavuje odveká ľudská vôľa poznávať okolný svet i vlastné sily v takom zápase s prírodou, aký práve poskytuje horolezectvo: poznať a premáhať živly i objektívne a subjektívne nebezpečenstvo v prostredí ešte nenarušenom civilizáciou, pôsobivo krásnom, a tým poskytujúcom mocné dojmy. Znásobuje ich fakt mravnej sily: horolezec vystupuje s priateľom na spoločnom lane. Na vrchole si podajú ruky. Výkon, do ktorého vložili svoje najlepšie fyzické i duševné sily, sa skončil. Radujú sa z víťazstva? Možno. Ale rozhodne viac z toho, čo prežili a čo si odnesú do dolín, do svojho každodenného života. Aj o tom, rýdzo a prostým slovom, rozprávajú autori knihy, ktorú beriete do rúk.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop Odešleme do 48 h (3. 6. 2026)

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	137, [30] s. čb. obr. příl
Jazyk:	slovensky
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	29. 4. 2026 11:19
Číslo položky:	1726982

O autorech

Radovan Kuchař

Radovan Kuchař byl český horolezec, který v 50. a 60. letech 20. století patřil mezi světovou špičku. Začal lézt ve 40. letech 20. století na Hruboskalsku. Po roce 1945 poprvé navštívil Vysoké Tatry. Kromě velkého množství výstupů na pískovcových věžích v Českém ráji a v rámci přípravy na velehory také ve Vysokých Tatrách, kde se podílel na zimním přechodu hlavního hřebene, uskutečnil hodnotné výstupy v Alpách, pověstnými stěnami, jako severní stěna Grands Charmoz , západní a severní stěna Petit Dru , "Hruška" ve východní stěně Mont Blancu a Walkerův pilíř Grandes Jorasses, severní stěny Matterhornu, Eigeru a Cimy Grande . Jeho výstup na Eiger severní stěnou velice krásným způsobem ztvárnil v jedné ze svých povídek Ota Pavel. Významné výstupy a prvovýstupy vykonal také na Kavkaze – první opakování Chergianiho cesty na Donguz Orun s novou variantou a první opakování výstupu na Nakra Tau doplnil prvovýstup na tento vrchol: Severní stěna středem . Vynikajícího výkonu dosáhl s Oldřichem Kopalem na pětitisícovce Dychtau. Abalakovovu cestu, kterou lezl tým Vitalije Abalakova týden, zdolali jen s jedním bivakem. V roce 1965 se účastnil 1. československé expedice do Hindúkuše korunované prvovýstupem na šestitisícovou Uparisínu. Mezi jeho nejčastější lezecké partnery patřili Karel Cerman, Oldřich Kopal, v Alpách také Zdeno Zibrín ze Slovenska. O svých výstupech napsal knihu 10 velkých stěn. Po pádu v roce 1966 na věži Barberina v Příhrazech v Českém ráji utrpěl špatně léčitelný úraz kotníku . Tím bylo ukončeno období jeho špičkových výstupů. Mezi jeho následující „horolezecké“ počiny patří ještě vyvěšení černého praporu na obtížně přístupnou věž Liberecké radnice po invazi vojsk Varšavské smlouvy , tím bylo ukončeno období jeho výjezdů za hranice socialistických zemí. Za komunistického Českos...

Více od autora

Zdeno Zibrin

Zdeno Zibrín byl slovenský horolezec a mistr sportu. Spolu s Radovanem Kuchařem přelezli jako první Čechoslováci severní stěny Grandes Jorasses , Matterhornu a Eigeru . Se sportem začínal jako lyžař, byl dorostenecký mistr Slovenska v obřím slalomu, než si zlomil nohu. V roce 1957 vystudoval chemickou fakultu v Bratislavě. Pracoval jako meteorolog na Chopku a později na Lomnickém štítu – Skalnatém plesu. S lezením začal na vápencích a pokračoval v Tatrách, kde se seznámil mezi jinými také se svým spolulezcem Radanem Kuchařem, se kterým lezl jako druhý a střídal ho v některých partiích. Horolezkyní a mistryní sportu byla také jeho žena Olina Zibrínová narozená ve stejném roce v Turnově jako Lásková.

Více od autora