Knihy
Historie
Antika
Marcus Tullius Cicero
Tuskulské rozhovory ; Laelius o priateľstve a i...

Marcus Tullius Cicero
Tuskulské rozhovory ; Laelius o priateľstve a iné : I

1982 | Nakladatelství Tatran

"Filozofické a etické názory sformulované všestranne vzdelaným Rimanom Marcom Tulliom Ciceronom sú jednou z odpovedi antickej civilizácie na večné otázky života a sveta.

Koncom druhého a začiatkom prvého stor. pred n. l. sa štúdium filozofie stalo v Ríme módou i súčasťou výchovy. Do vedomia vzdelancov prenikali… rôzne filozofické smery, ale najväčší ohlas mali myšlienky stoicizmu, šírené krúžkom priateľov Scipiona mladšieho. Cicero sa venoval filozofii od ranej mladosti, poznal všetky filozofické školy. V zmysle stoickej etiky sa dal naplno do služieb štátu, o ktorom uveril, že v sebe zlučuje všetky vládne formy vytvárajúce spoločenskú harmóniu. Hoci nebol samostatným mysliteľom, svojím dielom dal impulz ku vzniku rímskej filozofickej literatúry. Jeho nie menšou zásluhou je, že ako prvý vypracoval latinskú filozofickú terminológiu. Tuskulské rozhovory, ktoré predkladáme v tomto výbere, vznikli v roku 45 pred n. l.

Vtedy, po Caesarovom víťazstve nad Pompeiom, bol Cicero po druhý raz donútený politickou situáciou utiahnuť sa do ústrania. Obsahom tohto diela sú fiktívne rozhovory konajúce sa v Ciceronovej vile v Tuskule. Učiteľ a poslucháč rozoberajú témy, ako o pohŕdaní smrťou, o znášaní bolesti a pod. Cicero, a teda i jeho učiteľ sa hlásia k akademickej škole, k tzv. Novej akadémii. Charakterizuje ju umiernený skepticizmus, zhovievavosť k rôznym názorom a eklektizmus. Výsledkom tejto tolerancie je popretie absolútnej pravdy a uznanie len istej miery pravdepodobnosti . Tento Ciceronov postoj sa prejavuje i pri posudzovaní etických problémov, ktoré ho, podobne ako i ostatných Rimanov, hádam najväčšmi zaujímali. Etickým otázkam venoval Cicero v Tuskulských rozhovoroch veľa miesta a vracia sa k nim aj v dvoch drobných dielkach nachádzajúcich sa tiež v našom výbere - Laelius o priateľstve a Cato starší o starobe. Tieto úvahy sú napísané sviežo a pútavo, formou filozofického dialógu, ktorý, podľa vzoru gréckych filozofov, Cicero použil vo všetkých svojich filozofických dielach okrem spisu O povinnostiach. Prvý zväzok výberu z Ciceronovho diela zakončuje jeho najlepší teoretický spis z oblasti rečníctva O rečníkovi.

V spise O rečníkovi sa Cicero predstavuje ako ozajstný majster svojho odboru, naplno uplatňuje svoje široké znalosti i nadanie a v našich očiach napĺňa ideál, ku ktorému sa upäl už za mladi, ideál, filozoficky vzdelaného rečníka-štátnika." .

Zväzok obsahuje diela :
Úvod Marcus Tullius Cicero od P. Kuklicu
Tuskulské rozhovory
Laelius o priateľstve
Cato starší o starobe
O rečníkovi
Poznámky k rozhovorom od Šimovičovej, k prostredným 2 dielam od Kuklicu, k Rečníkovi od Škovieru "Filozofické a etické názory sformulované všestranne vzdelaným Rimanom Marcom Tulliom Ciceronom sú jednou z odpovedi antickej civilizácie na večné otázky života a sveta.

Koncom druhého a začia…tkom prvého stor. pred n. l. sa štúdium filozofie stalo v Ríme módou i súčasťou výchovy. Do vedomia vzdelancov prenikali rôzne filozofické smery, ale najväčší ohlas mali myšlienky stoicizmu, šírené krúžkom priateľov Scipiona mladšieho. Cicero sa venoval filozofii od ranej mladosti, poznal všetky filozofické školy. V zmysle stoickej etiky sa dal naplno do služieb štátu, o ktorom uveril, že v sebe zlučuje všetky vládne formy vytvárajúce spoločenskú harmóniu. Hoci nebol samostatným mysliteľom, svojím dielom dal impulz ku vzniku rímskej filozofickej literatúry. Jeho nie menšou zásluhou je, že ako prvý vypracoval latinskú filozofickú terminológiu. Tuskulské rozhovory, ktoré predkladáme v tomto výbere, vznikli v roku 45 pred n. l.

Vtedy, po Caesarovom víťazstve nad Pompeiom, bol Cicero po druhý raz donútený politickou situáciou utiahnuť sa do ústrania. Obsahom tohto diela sú fiktívne rozhovory konajúce sa v Ciceronovej vile v Tuskule. Učiteľ a poslucháč rozoberajú témy, ako o pohŕdaní smrťou, o znášaní bolesti a pod. Cicero, a teda i jeho učiteľ sa hlásia k akademickej škole, k tzv. Novej akadémii. Charakterizuje ju umiernený skepticizmus, zhovievavosť k rôznym názorom a eklektizmus. Výsledkom tejto tolerancie je popretie absolútnej pravdy a uznanie len istej miery pravdepodobnosti . Tento Ciceronov postoj sa prejavuje i pri posudzovaní etických problémov, ktoré ho, podobne ako i ostatných Rimanov, hádam najväčšmi zaujímali. Etickým otázkam venoval Cicero v Tuskulských rozhovoroch veľa miesta a vracia sa k nim aj v dvoch drobných dielkach nachádzajúcich sa tiež v našom výbere - Laelius o priateľstve a Cato starší o starobe. Tieto úvahy sú napísané sviežo a pútavo, formou filozofického dialógu, ktorý, podľa vzoru gréckych filozofov, Cicero použil vo všetkých svojich filozofických dielach okrem spisu O povinnostiach. Prvý zväzok výberu z Ciceronovho diela zakončuje jeho najlepší teoretický spis z oblasti rečníctva O rečníkovi.

V spise O rečníkovi sa Cicero predstavuje ako ozajstný majster svojho odboru, naplno uplatňuje svoje široké znalosti i nadanie a v našich očiach napĺňa ideál, ku ktorému sa upäl už za mladi, ideál, filozoficky vzdelaného rečníka-štátnika." .

Zväzok obsahuje diela :
Úvod Marcus Tullius Cicero od P. Kuklicu
Tuskulské rozhovory
Laelius o priateľstve
Cato starší o starobe
O rečníkovi
Poznámky k rozhovorom od Šimovičovej, k prostredným 2 dielam od Kuklicu, k Rečníkovi od Škovieru

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	534
Jazyk:	slovensky
Překladatel:	Jana Bartosiewiczová
Edice:	Spisy, 53. svazek ed. 53. svazek ed. Zlatý fond svetovej literatúry
Vydání:	Vydanie prvé
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	26. 9. 2025 14:47
Číslo položky:	1401119

O autorovi

Marcus Tullius Cicero

Marcus Tullius Cicero byl římský řečník, republikánský politik, filosof a spisovatel. Narodil se v Arpinu v zámožné rodině jezdeckého stavu, která se však v politickém životě neangažovala. První vzdělání získal v Arpinu, později se vzdělával ještě v Římě. Studoval především rétoriku, ale i právo a filosofii. V době studií překládal z řečtiny. Roku 79 př. n. l. začal vystupovat veřejně, jako řečník u soudu. V tomto roce byl nucen ze zdravotních důvodů opustit Řím, odjel do Řecka, kde se spřátelil s řadou významných filosofů mladší Akademie a seznámil se s různými proudy řecké filosofie. Později cestoval i po Malé Asii a na ostrov Rhodos. Na těchto cestách se dále vzdělával a cvičil v rétorice. O dva roky později 77 př. n. l. se vrátil do Říma, zde se oženil s Terentií a začal se věnovat veřejným záležitostem, především obhajobám u soudu. Svou činností získal značnou popularitu a roku 76 př. n. l. byl zvolen quaestorem na Sicílii. Vyznamenal se poctivostí a snahou o spravedlnost a po ukončení quaestury se stal senátorem. Roku 70 př. n. l. se stal aedilem kurulským, v roce 67 př. n. l. městským praetorem a roku 64 př. n. l. byl proti zchudlému aristokratovi Catilinovi zvolen konzulem. Jako zastánce římské "smíšené ústavy" s prvky monarchie , aristokracie i demokracie odvrátil pozemkový zákon předložený Publiem Serviliem Rullem, protože by ohrozil moc aristokracie, a Catilinovo spiknutí, které patrně usilovalo o diktaturu v Římě. Po porážce Catilinova povstání dal bez soudu popravit řadu jeho přívrženců a roku 58 př. n. l. musel proto odejít do vyhnanství, ale již roku 57 př. n. l. mu byl povolen návrat do Říma. Zde se dále snažil vystupovat na obranu republiky, ale vzhledem k tomu, že veškerá moc již byla v rukou triumvirů, odešel z veřejného života a věnoval se výuce přede...

Více od autora