Jurij Michajlovič Lotman
Text a kultúra

1994 | Nakladatelství Archa

Vmyslime sa pre túto príležitosť ani nie tak do situácie pána boha , ale, povedzme do postavenia "hlavného inžiniera", ktorý ešte raz stvorí ľudskú kultúru a dá nám len to, čo je naozaj potrebné. Dá nám aj cirkus? Alebo sa zaobíde bez neho? Potrebujeme kino? Balet? Pouličné hádky? Pouličné rozhovory medzi dámami? Dá sa… to všetko vynechať, alebo nie? Dá sa to všetko zarátať medzi jazykový balast bez toho, že by sme o niečo prišli? Z hľadiska klasického de Saussurovho učenia vyzerá kultúra ako nepredstaviteľne márnotratný mechanizmus. A, na dôvažok, kultúrny historik vie aj to, že kultúra má k dispozícii mechanizmy, ktoré túto hojnosť ešte zmnožujú. Pred našimi očami, pred očami mojej generácie, sa stal film umením. Predtým ním nebol. Nanajvýš bol jarmočnou atrakciou - a potom sa stal umením. Umení pribúda, to však nie je všetko: ešte v devätnástom storočí významní ruskí estetici nepokladali ruskú ikonu za umenie, v najlepšom prípade ju brali ako nedokonalé umenie . Dnes s tým už nikto nesúhlasí. Množstvo toho, čo prijímame do nášho estetického arzenálu, rastie všetkými chronologickými smermi. Prečo? Na túto otázku doteraz ešte nemáme odpoveď. Vmyslime sa pre túto príležitosť ani nie tak do situácie pána boha , ale, povedzme do postavenia "hlavného inžiniera", ktorý ešte raz stvorí ľudskú kultúru a dá nám len to, čo je naozaj potrebné. Dá n…ám aj cirkus? Alebo sa zaobíde bez neho? Potrebujeme kino? Balet? Pouličné hádky? Pouličné rozhovory medzi dámami? Dá sa to všetko vynechať, alebo nie? Dá sa to všetko zarátať medzi jazykový balast bez toho, že by sme o niečo prišli? Z hľadiska klasického de Saussurovho učenia vyzerá kultúra ako nepredstaviteľne márnotratný mechanizmus. A, na dôvažok, kultúrny historik vie aj to, že kultúra má k dispozícii mechanizmy, ktoré túto hojnosť ešte zmnožujú. Pred našimi očami, pred očami mojej generácie, sa stal film umením. Predtým ním nebol. Nanajvýš bol jarmočnou atrakciou - a potom sa stal umením. Umení pribúda, to však nie je všetko: ešte v devätnástom storočí významní ruskí estetici nepokladali ruskú ikonu za umenie, v najlepšom prípade ju brali ako nedokonalé umenie . Dnes s tým už nikto nesúhlasí. Množstvo toho, čo prijímame do nášho estetického arzenálu, rastie všetkými chronologickými smermi. Prečo? Na túto otázku doteraz ešte nemáme odpoveď.

Stav

Velmi dobrý

Skladem na prodejně

O knize

Stav:	Velmi dobrý
Vazba:	brožovaná
Počet stran:	100
Jazyk:	slovensky
ISBN10:	8071150665
ISBN:	9788071150664
Překladatel:	Peter Zajac, Mária Kusá, Fedor Matejov, Juliana Szolnokiová, Katarína Michalovičová
Edice:	9. svazek ed. 9. svazek ed. Filozofia do vrecka
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	3. 4. 2025 8:29
Číslo položky:	1199646

O autorovi

Jurij Michajlovič Lotman

Jurij Michajlovič Lotman byl sovětský sémiotik, literární a kulturní teoretik estonské národnosti a židovského původu. Studoval filologii na Leningradské státní univerzitě, mimo jiné u Vladimira Proppa. Jeho studia přerušila druhá světová válka, do jejíchž bojů Lotman zasáhl v řadách Rudé armády jako radiotelegrafista u dělostřelectva. Po válce dokončil studia, nicméně v 50. letech narazil na univerzitě na částečně oficiální antisemitismus. Stáhl se tedy na univerzitu v estonském Tartu. Zde založil tzv. tartusko-moskevskou sémiotickou školu. Časopis Труды по знаковым системам, který univerzita v Tartu vydávala od roku 1964 je někdy označován za první sémiotický časopis na světě. Škola byla nejprve ovlivněna zejména strukturalismem a ruským formalismem, později vyvinula svébytnější přístup k analýze kulturních textů a artefaktů , zejména poté, co Lotman v 80. letech přišel s konceptem tzv. sémiosféry.

Více od autora