Alfonz Bednár
Sklený vrch

1979 | Nakladatelství Tatran

Štvrté vydanie románovej prvotiny v rozpätí štrnástich rokov nie je v našej literatúre celkom bežný jav. Najmä ak si uvedomíme, koľko nám vraví ešte dnes, po toľkých prevratných zmenách, akými prešiel svet a ľudstvo od jej napísania i od Povstania, konkrétnej historickej udalosti, na ktorú sa východiskovo viaže. SKLENÝ… VRCH Alfonza Bednára ešte vždy čitateľa aktivizuje. Azda preto, že autor povstaleckú tematiku nastoľuje takrečeno cudne; nie ako dokumentárny obraz udalostí a hybných síl tohto dejinného faktu, ale ako skúšobný kameň citov a vôle, previerku ľudského vnútra. Ako umelecký prameň ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou, ideálov a ich realizácie. Tento základný kompozičný princíp využíva na obhajobu práva jednotlivca na vlastný vnútorný svet. Preto i konkrétne v jeho próze nadobúda všeľudskú platnosť. Forma psychologického románu — denníka je adekvátna takémuto prístupu k téme a vlastne celkom prirodzene vyplýva z autorovho úsilia preniknúť do ľudskej psychiky. Denníkové zápisy hlavnej hrdinky Emy Klaasovej pridávajú rozprávaniu veľkú sugestívnosť, priam autentičnosť podania. Zároveň sú predpokladom simultánneho rozvíjania deja z rôznych časových úsekov. Uvoľňujú striedanie asociácií spod prísneho sledu, umožňujú pohyb v priestore i čase a rozvíjajú príbeh do epickej šírky. Sledujeme osudy Emy Klaasovej, žijeme s ňou v prítomnosti, nedávnej i dávnej minulosti, overujeme si nosnosť skutkov, ich morálnu oprávnenosť, hodnotíme ich vo vzťahu k sebe, k iným okolo nás, ale i k mŕtvym, lebo prítomnosť je len dôsledkom minulosti, živých nemožno odtrhnúť od mŕtvych, niečo z nich prešlo aj do nás. Akýmsi priesečníkom v denníkových záznamoch je zázračný svet Tichej doliny. Tam Ema značkovala cesty so svojím teraz už mŕtvym milým , tam je Povstanie, tam je hrob partizána, ta po vojne znova prichádzajú z nížin turisti, ta sa zberá Ema so svojím mužom, keď dokončia stavbu... Ema ta už nedôjde. Umrie pri nešťastnej náhode alebo skôr z autorovho zámeru, ktorý jej tragický koniec spája so šíriacou sa neúctou človeka k človeku, so zneužívaním vydobytej slobody. A dnešný človek? Minulosť a prítomnosť viaže nerozdeliteľné puto. Tichá dolina mu ostáva akousi iluzívnou krajinou, akoby z detského veku, symbolom čistého horského sveta, symbolom návratov. Nuž najradšej by sa vychytil s batôžkom svojho smútku a sklamaní pod rozprávkový Sklený vrch. Štvrté vydanie románovej prvotiny v rozpätí štrnástich rokov nie je v našej literatúre celkom bežný jav. Najmä ak si uvedomíme, koľko nám vraví ešte dnes, po toľkých prevratných zmenách, akými prešiel… svet a ľudstvo od jej napísania i od Povstania, konkrétnej historickej udalosti, na ktorú sa východiskovo viaže. SKLENÝ VRCH Alfonza Bednára ešte vždy čitateľa aktivizuje. Azda preto, že autor povstaleckú tematiku nastoľuje takrečeno cudne; nie ako dokumentárny obraz udalostí a hybných síl tohto dejinného faktu, ale ako skúšobný kameň citov a vôle, previerku ľudského vnútra. Ako umelecký prameň ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou, ideálov a ich realizácie. Tento základný kompozičný princíp využíva na obhajobu práva jednotlivca na vlastný vnútorný svet. Preto i konkrétne v jeho próze nadobúda všeľudskú platnosť. Forma psychologického románu — denníka je adekvátna takémuto prístupu k téme a vlastne celkom prirodzene vyplýva z autorovho úsilia preniknúť do ľudskej psychiky. Denníkové zápisy hlavnej hrdinky Emy Klaasovej pridávajú rozprávaniu veľkú sugestívnosť, priam autentičnosť podania. Zároveň sú predpokladom simultánneho rozvíjania deja z rôznych časových úsekov. Uvoľňujú striedanie asociácií spod prísneho sledu, umožňujú pohyb v priestore i čase a rozvíjajú príbeh do epickej šírky. Sledujeme osudy Emy Klaasovej, žijeme s ňou v prítomnosti, nedávnej i dávnej minulosti, overujeme si nosnosť skutkov, ich morálnu oprávnenosť, hodnotíme ich vo vzťahu k sebe, k iným okolo nás, ale i k mŕtvym, lebo prítomnosť je len dôsledkom minulosti, živých nemožno odtrhnúť od mŕtvych, niečo z nich prešlo aj do nás. Akýmsi priesečníkom v denníkových záznamoch je zázračný svet Tichej doliny. Tam Ema značkovala cesty so svojím teraz už mŕtvym milým , tam je Povstanie, tam je hrob partizána, ta po vojne znova prichádzajú z nížin turisti, ta sa zberá Ema so svojím mužom, keď dokončia stavbu... Ema ta už nedôjde. Umrie pri nešťastnej náhode alebo skôr z autorovho zámeru, ktorý jej tragický koniec spája so šíriacou sa neúctou človeka k človeku, so zneužívaním vydobytej slobody. A dnešný človek? Minulosť a prítomnosť viaže nerozdeliteľné puto. Tichá dolina mu ostáva akousi iluzívnou krajinou, akoby z detského veku, symbolom čistého horského sveta, symbolom návratov. Nuž najradšej by sa vychytil s batôžkom svojho smútku a sklamaní pod rozprávkový Sklený vrch.

Stav

Dobrý

opotřebená obálka

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý, opotřebená obálka
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	438
Jazyk:	slovensky
Edice:	115. svazek ed. 115. svazek ed. Čítanie študujúcej mládeže
Vydání:	V tejto edícii 2. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	31. 10. 2022 8:3
Číslo položky:	428615

O autorovi

Alfonz Bednár

Alfonz Bednár , okres Trenčín – †9. listopadu 1989, Bratislava), byl slovenský prozaik, scenárista a překladatel anglické a americké literatury, který použil novátorské tvůrčí postupy při zobrazování společenské situace po druhé světové válce. Obohatil též literární zpracování Slovenského národního povstání. Je autorem scénáře jednoho z nejuznávanějších snímků slovenské kinematografie Slnko v sieti. Alfonz Bednár se narodil v početné rolnické rodině. Na univerzitách v Praze a v Bratislavě vystudoval klasickou filologii, češtinu a slovenštinu. Poté krátce vyučoval na středních školách, ale nakonec působil jako novinář a do roku 1980 jako dramaturg Čs. státního filmu v Bratislavě. V druhé polovině šedesátých let se začal Bednár orientovat na současnost. Svými knihami kladl nepříjemné otázky socialistické přítomnosti. Satiricky a ironicky pranýřoval nedostatky každodenní hovorové slovenštiny, nevhodná slova, zažité slovní mechanismy, nesmyslné slogany a zvláště významovou prázdnotu šlágrových textů. Zvolil si formu alegorie a satiry. Jeho knihy z toho období jsou kritikou lidí moderní doby, kterým chybí pozitivní vnitřní síly a citové rodinné vazby. Napsal také cestopis a je autorem několika televizních a filmových scénářů. V roce 1963 pořídil Alfonz Bednár první svazek Dějin slovenské literatury, vysokoškolské učebnice, v níž uplatnil osobitý pohled na problematiku a novou koncepci literárních dějin.

Více od autora