Knihy
Historie
Antika
Marcus Tullius Cicero
Rečník. Reči proti Catilinovi. Filipiky a iné

Marcus Tullius Cicero
Rečník. Reči proti Catilinovi. Filipiky a iné : 2

1982 | Nakladatelství Tatran

"Rímskemu štátnikovi a spisovateľovi M. T. Ciceronovi sa splnilo, čo si túžobne želal. Stal sa najslávnejším rečníkom latinského staroveku a sláva jeho mena trvá už dve tisícročia. Cicero bol úspešným spisovateľom a erudovaným teoretikom rétoriky. Jej dejinami a teóriou sa zaoberá najmä v knihách Brutus, O rečníkovi, R…ečník. V spise Rečník, ktorý sa nachádza v tomto zväzku, mu za vzor poslúžil starogrécky štátnik a politik Demosthenes. Podľa Ciceronových predstáv má ideálny rečník mat okrem prirodzeného nadania a teoretických vedomostí aj široké literárne a filozofické vzdelanie a má to byť človek mravne bezúhonný.

Poslaním rečníka je "dokazovať, upútať a dojímať". Slúžia mu na to rozličné prostriedky, predovšetkým štýl, podľa Cicerona "strohý, stredný alebo veľkolepý". Treba ho zvoliť podľa toho, aký účinok chce rečník dosiahnuť. Dôležitý je i prednes, rečnícke ozdoby a výber slov. Cicero sa venuje aj otázkam rytmu a rýmu v rečníckej próze. Svoje názory obohacuje ukážkami, výklad spestruje príkladmi z rímskych dejín, spomienkami na rôzne osobnosti a exkurzmi do zaujímavých okamihov v súdnych sporoch. Toto dielo má aj nespornú literárnu hodnotu. V niektorých súdnych a politických rečiach, zahrnutých do tohto zväzku, vystupuje v úlohe ideálneho rečníka sám Cicero. V politickom vrení 1. stor. pr. n. l. sa musel často rozhodovať, na ktorú stranu sa pridať. Usiloval sa zastupovať záujmy republiky a autoritou svojej osobnosti sa zasadzoval o jej zachovanie. Ako zápalistý bojovník a zástanca republikánskych tradícií sa nám predstavuje v kedysi veľmi populárnych Rečiach proti Catilinovi. Rovnako ladené sú aj jeho Filipiky, teda Filipické reči proti Antoniovi.

Z politických a súdnych rečí sa svojím charakterom vyčleňuje reč Na obranu básnika Archia. Cicero v nej pred súdom obhajuje básnika Archia a túto príležitosť využíva na oslavu básnického umenia. Ciceronove rečnícke prejavy sú ukážkami majstrovskej rétorickej prózy. Presviedčali a dojímali poslucháčov a pritom v nich vyvolávali silný estetický zážitok. Jeho zbraňami sú vtip, irónia a pátos. Pomocou pátosu strháva publikum na svoju stranu aj v sporných a nejasných prípadoch.

Ciceronovo dielo malo veľký vplyv na európsku kultúru. Stredovek si osvojil jeho humánnu etiku helenizmu, humanistickí autori napodobňovali jeho brilantnú jazykovú formu, v revolučných časoch našli ohlas jeho politické reči a z jeho spôsobu argumentácie sa celé stáročia učili právnici.

Ciceronove reči sú cenným dokladom pre poznanie rímskych dejín, práva, štátneho zriadenia i konzervatívnej republikánskej ideológie. Ciceronova osobnosť a dielo predstavujú vrcholnú syntézu grécko-rímskej kultúrnej vzdelanosti."

Zväzok obsahuje :
Rečník
Brutus
Reči proti Catilinovi
Filipické reči proti Antoniovi
Hlavné velenie Gnaea Pompeia
Na obranu básnika Archia
Obhajoba Milona
Poznámky od D. Škovieru k Rečníkovi, k ostatným dielam od P. Kuklicu
Chronológia autorovho života a diela od P. Kuklicu "Rímskemu štátnikovi a spisovateľovi M. T. Ciceronovi sa splnilo, čo si túžobne želal. Stal sa najslávnejším rečníkom latinského staroveku a sláva jeho mena trvá už dve tisícročia. Cicero bol úspešným… spisovateľom a erudovaným teoretikom rétoriky. Jej dejinami a teóriou sa zaoberá najmä v knihách Brutus, O rečníkovi, Rečník. V spise Rečník, ktorý sa nachádza v tomto zväzku, mu za vzor poslúžil starogrécky štátnik a politik Demosthenes. Podľa Ciceronových predstáv má ideálny rečník mat okrem prirodzeného nadania a teoretických vedomostí aj široké literárne a filozofické vzdelanie a má to byť človek mravne bezúhonný.

Poslaním rečníka je "dokazovať, upútať a dojímať". Slúžia mu na to rozličné prostriedky, predovšetkým štýl, podľa Cicerona "strohý, stredný alebo veľkolepý". Treba ho zvoliť podľa toho, aký účinok chce rečník dosiahnuť. Dôležitý je i prednes, rečnícke ozdoby a výber slov. Cicero sa venuje aj otázkam rytmu a rýmu v rečníckej próze. Svoje názory obohacuje ukážkami, výklad spestruje príkladmi z rímskych dejín, spomienkami na rôzne osobnosti a exkurzmi do zaujímavých okamihov v súdnych sporoch. Toto dielo má aj nespornú literárnu hodnotu. V niektorých súdnych a politických rečiach, zahrnutých do tohto zväzku, vystupuje v úlohe ideálneho rečníka sám Cicero. V politickom vrení 1. stor. pr. n. l. sa musel často rozhodovať, na ktorú stranu sa pridať. Usiloval sa zastupovať záujmy republiky a autoritou svojej osobnosti sa zasadzoval o jej zachovanie. Ako zápalistý bojovník a zástanca republikánskych tradícií sa nám predstavuje v kedysi veľmi populárnych Rečiach proti Catilinovi. Rovnako ladené sú aj jeho Filipiky, teda Filipické reči proti Antoniovi.

Z politických a súdnych rečí sa svojím charakterom vyčleňuje reč Na obranu básnika Archia. Cicero v nej pred súdom obhajuje básnika Archia a túto príležitosť využíva na oslavu básnického umenia. Ciceronove rečnícke prejavy sú ukážkami majstrovskej rétorickej prózy. Presviedčali a dojímali poslucháčov a pritom v nich vyvolávali silný estetický zážitok. Jeho zbraňami sú vtip, irónia a pátos. Pomocou pátosu strháva publikum na svoju stranu aj v sporných a nejasných prípadoch.

Ciceronovo dielo malo veľký vplyv na európsku kultúru. Stredovek si osvojil jeho humánnu etiku helenizmu, humanistickí autori napodobňovali jeho brilantnú jazykovú formu, v revolučných časoch našli ohlas jeho politické reči a z jeho spôsobu argumentácie sa celé stáročia učili právnici.

Ciceronove reči sú cenným dokladom pre poznanie rímskych dejín, práva, štátneho zriadenia i konzervatívnej republikánskej ideológie. Ciceronova osobnosť a dielo predstavujú vrcholnú syntézu grécko-rímskej kultúrnej vzdelanosti."

Zväzok obsahuje :
Rečník
Brutus
Reči proti Catilinovi
Filipické reči proti Antoniovi
Hlavné velenie Gnaea Pompeia
Na obranu básnika Archia
Obhajoba Milona
Poznámky od D. Škovieru k Rečníkovi, k ostatným dielam od P. Kuklicu
Chronológia autorovho života a diela od P. Kuklicu

Stav

Dobrý

vazba lehce povolená, vše drží

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý, vazba lehce povolená, vše drží
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	382
Jazyk:	slovensky
Překladatel:	Adriana Oravcová, Jana Rovenská, Martin Vozák, Daniel Škoviera, Adriena Slamová
Edice:	2. svazek ed. 2. svazek ed. Spisy, 54. svazek ed. 54. svazek ed. Zlatý fond svetovej literatúry
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	8. 12. 2025 12:12
Číslo položky:	1494133

O autorovi

Marcus Tullius Cicero

Marcus Tullius Cicero byl římský řečník, republikánský politik, filosof a spisovatel. Narodil se v Arpinu v zámožné rodině jezdeckého stavu, která se však v politickém životě neangažovala. První vzdělání získal v Arpinu, později se vzdělával ještě v Římě. Studoval především rétoriku, ale i právo a filosofii. V době studií překládal z řečtiny. Roku 79 př. n. l. začal vystupovat veřejně, jako řečník u soudu. V tomto roce byl nucen ze zdravotních důvodů opustit Řím, odjel do Řecka, kde se spřátelil s řadou významných filosofů mladší Akademie a seznámil se s různými proudy řecké filosofie. Později cestoval i po Malé Asii a na ostrov Rhodos. Na těchto cestách se dále vzdělával a cvičil v rétorice. O dva roky později 77 př. n. l. se vrátil do Říma, zde se oženil s Terentií a začal se věnovat veřejným záležitostem, především obhajobám u soudu. Svou činností získal značnou popularitu a roku 76 př. n. l. byl zvolen quaestorem na Sicílii. Vyznamenal se poctivostí a snahou o spravedlnost a po ukončení quaestury se stal senátorem. Roku 70 př. n. l. se stal aedilem kurulským, v roce 67 př. n. l. městským praetorem a roku 64 př. n. l. byl proti zchudlému aristokratovi Catilinovi zvolen konzulem. Jako zastánce římské "smíšené ústavy" s prvky monarchie , aristokracie i demokracie odvrátil pozemkový zákon předložený Publiem Serviliem Rullem, protože by ohrozil moc aristokracie, a Catilinovo spiknutí, které patrně usilovalo o diktaturu v Římě. Po porážce Catilinova povstání dal bez soudu popravit řadu jeho přívrženců a roku 58 př. n. l. musel proto odejít do vyhnanství, ale již roku 57 př. n. l. mu byl povolen návrat do Říma. Zde se dále snažil vystupovat na obranu republiky, ale vzhledem k tomu, že veškerá moc již byla v rukou triumvirů, odešel z veřejného života a věnoval se výuce přede...

Více od autora