Vladimír Mináč
Nikdy nie si sama

1963 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Popredný slovenský prozaik Vladimír Mináč už neraz predstúpil pred slovenských čitateľov s priekopníckym a objaviteľským literárnym činom. Bude stačiť, ak z jeho poslednej tvorby pripomenieme čitateľom trilógiu,,Dlhý čas čakania", „Živí a mŕtvi", „Zvony zvonia na deň“ a neobjemnú, ale objavnú knihu umeleckých črt „Tmav…ý kút"*. Tejto zdravej ambície sa Vladimir Mináč nemieni vzdať ani v budúcnosti, o čom svedčí jeho populárna prozaická práca „Nikdy nie si sama", ktorá vychádza v krátkom čase v druhom vydaní. Už niekoľko rokov pociťujeme v našom živote problém mládeže, problém jej morálno-citového života a zakotvenia v socialistických spoločenských vzťahoch. Slovenská prozaická tvorba chodila dosiaľ okolo tejto témy dosť nesmelo, ako to vlastne býva vždy, keď sa má literatúra umelecky zmocniť novej, literárne nedotknutej témy. Mináčova práca „Nikdy nie si sama" je predovšetkým prácou o našich mladých ľuďoch. Skladá sa z dvoch častí. V prvej časti „Marína" sa Mináč zamýšľa nad dramatickým osudom mladej dievčiny Maríny, ktorá sa zložitou cestou osobných kríz utvrdzuje v socialistických ideáloch. V druhej časti „Žoržík" Mináč venuje pozornosť Maríninmu partnerovi Žoržíkovi, ktorého cesta k životným kladom tiež nemá bezkonfliktový charakter. Mináčových mladých hrdinov však trpké životné skúsenosti vnútorne nelámu, ba práve naopak, dotyk so životom, aj keď je bolestný, vedie ich k humanistickej devíze, že človek v našej spoločnosti nie je nikdy sám.

Prozaická práca Vladimíra Mináča „Nikdy nie si sama" si nájde čitateľov predovšetkým medzi našimi mladými ľuďmi, no má čo povedať aj starším generáciám, ktoré niekedy prejavujú sklon hľadieť na našu mládež len jednostranne, len z hľadiska jej materiálneho zabezpečenia, a pritom nevidia jej borbu za socialistické ideály. Popredný slovenský prozaik Vladimír Mináč už neraz predstúpil pred slovenských čitateľov s priekopníckym a objaviteľským literárnym činom. Bude stačiť, ak z jeho poslednej tvorby pripomenieme čitateľo…m trilógiu,,Dlhý čas čakania", „Živí a mŕtvi", „Zvony zvonia na deň“ a neobjemnú, ale objavnú knihu umeleckých črt „Tmavý kút"*. Tejto zdravej ambície sa Vladimir Mináč nemieni vzdať ani v budúcnosti, o čom svedčí jeho populárna prozaická práca „Nikdy nie si sama", ktorá vychádza v krátkom čase v druhom vydaní. Už niekoľko rokov pociťujeme v našom živote problém mládeže, problém jej morálno-citového života a zakotvenia v socialistických spoločenských vzťahoch. Slovenská prozaická tvorba chodila dosiaľ okolo tejto témy dosť nesmelo, ako to vlastne býva vždy, keď sa má literatúra umelecky zmocniť novej, literárne nedotknutej témy. Mináčova práca „Nikdy nie si sama" je predovšetkým prácou o našich mladých ľuďoch. Skladá sa z dvoch častí. V prvej časti „Marína" sa Mináč zamýšľa nad dramatickým osudom mladej dievčiny Maríny, ktorá sa zložitou cestou osobných kríz utvrdzuje v socialistických ideáloch. V druhej časti „Žoržík" Mináč venuje pozornosť Maríninmu partnerovi Žoržíkovi, ktorého cesta k životným kladom tiež nemá bezkonfliktový charakter. Mináčových mladých hrdinov však trpké životné skúsenosti vnútorne nelámu, ba práve naopak, dotyk so životom, aj keď je bolestný, vedie ich k humanistickej devíze, že človek v našej spoločnosti nie je nikdy sám.

Prozaická práca Vladimíra Mináča „Nikdy nie si sama" si nájde čitateľov predovšetkým medzi našimi mladými ľuďmi, no má čo povedať aj starším generáciám, ktoré niekedy prejavujú sklon hľadieť na našu mládež len jednostranne, len z hľadiska jej materiálneho zabezpečenia, a pritom nevidia jej borbu za socialistické ideály.

Stav

Velmi dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Velmi dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	247
Jazyk:	slovensky
Edice:	Pôvodná próza
Vydání:	2. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	28. 10. 2025 14:44
Číslo položky:	1436194

O autorovi

Vladimír Mináč

Vladimír Mináč byl slovenský spisovatel-prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista, kulturní organizátor a politik Komunistické strany Slovenska. Působil jako poúnorový poslanec Národního shromáždění ČSSR, za normalizace předseda Matice slovenské, poslanec Sněmovny lidu Federálního shromáždění a Slovenské národní rady. Ve Federálním shromáždění zasedal znovu po sametové revoluci v letech 1990-1992 za slovenské komunisty . Vzdělání získal na gymnáziu v Rimavské Sobotě a v Tisovci, kde také nakonec maturoval. Na Filozofické fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě studoval slovenštinu a němčinu. Zúčastnil se aktivně Slovenského národního povstání, koncem roku 1944 byl zatčen a odvlečen do koncentračního tábora v Mauthausenu a později do Dachau. Po válce byl redaktorem armádního časopisu Bojovník . V roce 1949 se stal tajemníkem slovenské sekce Svazu československých spisovatelů a zároveň byl redaktorem deníku Kultúrny život. V roce 1951 se stal vedoucím scenáristického oddělení Československého státního filmu, později šéfredaktorem časopisu Kultúrny život a od roku 1955 šéfredaktorem Slovenských pohľadov. V letech 1956–1974 se profesionálně věnoval literární tvorbě. Ve volbách roku 1964 byl zvolen za KSS do Národního shromáždění ČSSR za Západoslovenský kraj. V Národním shromáždění zasedal až do konce volebního období parlamentu v roce 1968. V 60. letech se zapojoval do četných dobových diskuzí o postavení Slováků a Slovenska. V roce 1965 například vystupoval v polemice o dědictví slovenského povstání v letech 1848–1849, které Karel Marx a ortodoxní marxistická historiografie hodnotila jako reakční, provídeňské a sabotující liberální maďarskou revoluci. Mináč tento výklad odmítl a postoj maďarských revolucionářů označil za šovinistický. V červnu 1967 se zúčastnil 4. sjezdu Svazu československých spisovatelů, na kterém p...

Více od autora