Honoré de Balzac
Lesk a bieda kurtizán

1975 | Nakladatelství Tatran

Svetová literatúra pozná málo takých produktívnych spisovateľov, ako je Balzac. Grandiózna ĽUDSKA KOMÉDIA — vy deväťdesiat diel — mala sa stať „všeľudskou históriou a podľa autorovho úmyslu mala byť pre buržoáznu spoločnosť tým, čím bola Danteho „Božská komédia” pre stredovek. Akýmsi pilierom Ľudskej komédie sú romány …„Otec Goriot“, „Stratené ilúzie“ a „Lesk a bieda kurtizán“, voľne späté postavami, najmä postavou Vautrina—Jacqua Collina, a môžeme povedať, že sú vrcholnými dielami Balzacovej tvorby. Román „Lesk a bieda kurtizán“ nadväzuje časove na „Stratené ilúzie“ a je do istej miery pokračovaním osudov básnika Luciena de Rubempré, ktorého v kritickej chvíli na brehu Charenty zachráni nepravý španielsky kanonik Carlos Herrera, pripúta ho k sebe a vezme ho so sebou do Paríža. Lucien, vedený Herrerom - Vautrinom, má v Paríži úspech; je miláčikom vzneľenej spoločnosti, ľúbia ho grófky a vojvodkyne, sám ľúbi kurtizánu Ester a má sa oženiť s dievčaťom z vysokého šľachtického rodu. Lucien sa podvoľuje Herrerovi, nadanie, charakter aj slobodu obetuje povrchnému úspechu - a stroskotáva.
No jadro románu, ktorý autor zauzlil do napínavej zápletky, akými sa vyznačujú kriminálne romány, nie je v ľúbostnom príbehu básnika Luciena de Rubempré a kurtizány Estery. Lucien a Ester nie sú ani hlavnými hrdinami tohto diela. Svet vysokej parížskej spoločnosti, svet finančných magnátov, predstavovaný bankárom Nucingenom, konfrontuje Balzac s parížskym polosvetom kurtizán a zločincov, ktorého hlavnou postavou a vlastne ozajstným hrdinom románu je Jacques Collin—Vautrin. Je to bývalý galejník, človek nezlomnej vôle
a energie. Na galejach mal možnosť rozmýšľať o vzťahoch jednotlivca a spoločnosti, vie, že
v tejto spoločnosti najvyššou hodnotou a cnosťou sú peniaze, majetok, že život je školou lži
a pokrytectva, že spravodlivosť je v skutočnosti nespravodlivosťou. Preto sa búri proti spoločnosti a jej zákonom, proti tej spoločnosti, ktorá silou svojich peňazí a stykov ženie príbeh k tragickému záveru, aby potom v jeho dohre, v súdnom procese, predviedla tragikomédiu pseudospravodlivosti, v ktorej sa „spravodlivosť“ cynicky spája so zločinom. Nakoniec dochádza ku kompromisu a zločinec, stojaci mimo zákona, stáva sa náčelníkom polície a obhajcom poriadku, proti ktorému celý život bojoval. Táto posledná časť románu je ostrou, zdrvujúcou kritikou francúzskeho súdnictva, ktoré je len jedným ohnivkom v reťazi neprávostí, charakterizujúcich francúzsku spoločnosť minulého storočia.

61-680-76 Svetová literatúra pozná málo takých produktívnych spisovateľov, ako je Balzac. Grandiózna ĽUDSKA KOMÉDIA — vy deväťdesiat diel — mala sa stať „všeľudskou históriou a podľa autorovho úmyslu mala byť p…re buržoáznu spoločnosť tým, čím bola Danteho „Božská komédia” pre stredovek. Akýmsi pilierom Ľudskej komédie sú romány „Otec Goriot“, „Stratené ilúzie“ a „Lesk a bieda kurtizán“, voľne späté postavami, najmä postavou Vautrina—Jacqua Collina, a môžeme povedať, že sú vrcholnými dielami Balzacovej tvorby. Román „Lesk a bieda kurtizán“ nadväzuje časove na „Stratené ilúzie“ a je do istej miery pokračovaním osudov básnika Luciena de Rubempré, ktorého v kritickej chvíli na brehu Charenty zachráni nepravý španielsky kanonik Carlos Herrera, pripúta ho k sebe a vezme ho so sebou do Paríža. Lucien, vedený Herrerom - Vautrinom, má v Paríži úspech; je miláčikom vzneľenej spoločnosti, ľúbia ho grófky a vojvodkyne, sám ľúbi kurtizánu Ester a má sa oženiť s dievčaťom z vysokého šľachtického rodu. Lucien sa podvoľuje Herrerovi, nadanie, charakter aj slobodu obetuje povrchnému úspechu - a stroskotáva.
No jadro románu, ktorý autor zauzlil do napínavej zápletky, akými sa vyznačujú kriminálne romány, nie je v ľúbostnom príbehu básnika Luciena de Rubempré a kurtizány Estery. Lucien a Ester nie sú ani hlavnými hrdinami tohto diela. Svet vysokej parížskej spoločnosti, svet finančných magnátov, predstavovaný bankárom Nucingenom, konfrontuje Balzac s parížskym polosvetom kurtizán a zločincov, ktorého hlavnou postavou a vlastne ozajstným hrdinom románu je Jacques Collin—Vautrin. Je to bývalý galejník, človek nezlomnej vôle
a energie. Na galejach mal možnosť rozmýšľať o vzťahoch jednotlivca a spoločnosti, vie, že
v tejto spoločnosti najvyššou hodnotou a cnosťou sú peniaze, majetok, že život je školou lži
a pokrytectva, že spravodlivosť je v skutočnosti nespravodlivosťou. Preto sa búri proti spoločnosti a jej zákonom, proti tej spoločnosti, ktorá silou svojich peňazí a stykov ženie príbeh k tragickému záveru, aby potom v jeho dohre, v súdnom procese, predviedla tragikomédiu pseudospravodlivosti, v ktorej sa „spravodlivosť“ cynicky spája so zločinom. Nakoniec dochádza ku kompromisu a zločinec, stojaci mimo zákona, stáva sa náčelníkom polície a obhajcom poriadku, proti ktorému celý život bojoval. Táto posledná časť románu je ostrou, zdrvujúcou kritikou francúzskeho súdnictva, ktoré je len jedným ohnivkom v reťazi neprávostí, charakterizujúcich francúzsku spoločnosť minulého storočia.

61-680-76

Vyberte kus

Stav

Velmi dobrý

Skladem pro e-shop

	Stav Dobrý	Skladem pro e-shop	49 Kč
	Stav Velmi dobrý	Skladem pro e-shop	~~69 Kč~~ 49 Kč

O knize

Stav:	Velmi dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	509
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Ján Trojan
Překladatel:	Miroslava Bártová
Edice:	221. svazek ed. 221. svazek ed. Svetoví klasici
Vydání:	Vydanie tretie
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	28. 6. 2024 8:24
Číslo položky:	889162

O autorovi

Honoré de Balzac

Honoré de Balzac , byl francouzský spisovatel, představitel realismu a romantismu. Bývá považován za zakladatele kriticko-realistického románu. Balzacovým magnum opus je cyklus devadesáti sedmi románů a povídek pod souborným názvem Lidská komedie. Napsal však i řadu románů s dobrodružnou či fantastickou tematikou, např. Šagrénová kůže, rovněž součást Lidské komedie – v cyklu Filosofických studií. Honoré de Balzac se narodil v měšťanské rodině ve městě Tours ve francouzském departementu Indre-et-Loire. Jeho rodiči byli Bernard-François Balssa , jenž zbohatl za francouzské revoluce jako vojenský zásobovatel, a Anne-Charlotte-Laure roz. Sallambier , tedy o 32 let mladší než otec. Někdy mezi lety 1771 a 1783 dostal otec úřední povolení ke změně rodinného jména na Balzac. Honoré měl dvě sestry, Laure provdanou de Surville a Laurence provdanou de Montzaigle . Z jeho rodokmenu také vyplývá, že do manželství jeho rodičů se narodil již roku 1798 jeden chlapec, Louis Daniel Balssa , který však po necelém měsíci života zemřel. Od 22. června 1807 až do roku 1813 pobýval Honoré v internátu klášterní školy ve Vendôme, kde byl vychováván mnichy řádu oratoriánů. Později vystudoval v Paříži práva. Krátce působil jako notář, ale pak se proti vůli rodiny stal spisovatelem. Nejprve psal tzv. černé dobrodružné romány, a to pod různými pseudonymy, nejčastěji jako Horace de Saint-Aubin, které později zavrhl. Balzac vyznával politický legitimismus, byl monarchistou s celoživotními snahami proniknout do vyšší společnosti. Hojně navštěvoval pařížské salóny, například Jamese von Rothschilda. V roce 1825 například započal poměr s ovdovělou vévodkyní d'Abrantès, která byla o 15 let starší než on. Z této snahy vyplývaly i jeho neustálé finanční potíže, které se snažil řešit svou hektickou literární tvorbou (psal i romány ...

Více od autora