Ján Lebiš
Hop, čižmičky, sto míľ! : poľské rozprávky

1977 | Nakladatelství Mladé letá

Rozprávky sa rozprávali odpradávna, šírili sa, ako sa vraví, z úst do úst, z dediny na dedinu, z kraja do kraja, od jedného národa k druhému. A tak podobných hrdinov a podobné príhody nájdeme v rozprávkach takmer všetkých národov. A našli ste ich aj vy v týchto poľských rozprávkach. A predsa sú poľské rozprávky inakši…e ako naše slovenské. V Poľsku je iný kraj, iná príroda, iné spôsoby. Rozprávky, ktoré poľský ľud prejímal od iných národov, prispôsobil si domácemu prostrediu, domácim dávnym obyčajom, udalosti spojoval v iné celky, vytváral nové obmeny starých rozprávkových látok, doplňoval ich svojimi zážitkami a príhodami zo svojho života. Poľsko je poväčšine rovina s rozsiahlymi borovicovými lesmi, s močariskami a bahniskami a s množstvom rybníkov a jazier, najmä na severe. Poľsko má more, ale vrchov má pomerne málo. A tento svoj poľský kraj vniesol si poľský ľud do svojich rozprávok. Často sa hovorí v nich o borinách, spomínajú sa jazerá, rozpráva sa o mori. Parobok musí napred močiar vysušiť, aby mohol svojmu pánovi sad založiť okolo paláca, všetečná líška, ktorá chcela orla napodobiť, bola by sa zabila, keby nebola spadla do bahuriny. Vlk skočí do jazera, keď ho naháňajú, a tam mu aj chvost primrzne, keď sa dal líške oklamať a chcel naň ryby chytať. Do jazera sotí zlá macocha svoju pastorkyňu, v jazere sa kúpu kačky, dcéry černokňažníkove. Ľudia, ktorí žijú pri mori, rozprávajú si o morskej panne, ako ju vlny na breh vyhodili a ako sa štedro odmenila rybárovi, ktorý- ju zachránil; rozprávajú si o neposlušnej dievčine, ako padla do mora a stala sa zlatou rybkou. „Hop, čižmičky, sto míľ!" zavolal v rozprávke hrdina, čo hľadal Ružové mesto, a hneď bol tak ďaleko, ako si rozkázal. A vy, keď sa do rozprávok začítate, akoby ste tiež v míľových čižmičkách skočili ďaleko, do sveta neskutočného, vybájeného, o ktorom si rozpráva poľský ľud. Rozprávky sa rozprávali odpradávna, šírili sa, ako sa vraví, z úst do úst, z dediny na dedinu, z kraja do kraja, od jedného národa k druhému. A tak podobných hrdinov a podobné príhody nájdeme v rozpr…ávkach takmer všetkých národov. A našli ste ich aj vy v týchto poľských rozprávkach. A predsa sú poľské rozprávky inakšie ako naše slovenské. V Poľsku je iný kraj, iná príroda, iné spôsoby. Rozprávky, ktoré poľský ľud prejímal od iných národov, prispôsobil si domácemu prostrediu, domácim dávnym obyčajom, udalosti spojoval v iné celky, vytváral nové obmeny starých rozprávkových látok, doplňoval ich svojimi zážitkami a príhodami zo svojho života. Poľsko je poväčšine rovina s rozsiahlymi borovicovými lesmi, s močariskami a bahniskami a s množstvom rybníkov a jazier, najmä na severe. Poľsko má more, ale vrchov má pomerne málo. A tento svoj poľský kraj vniesol si poľský ľud do svojich rozprávok. Často sa hovorí v nich o borinách, spomínajú sa jazerá, rozpráva sa o mori. Parobok musí napred močiar vysušiť, aby mohol svojmu pánovi sad založiť okolo paláca, všetečná líška, ktorá chcela orla napodobiť, bola by sa zabila, keby nebola spadla do bahuriny. Vlk skočí do jazera, keď ho naháňajú, a tam mu aj chvost primrzne, keď sa dal líške oklamať a chcel naň ryby chytať. Do jazera sotí zlá macocha svoju pastorkyňu, v jazere sa kúpu kačky, dcéry černokňažníkove. Ľudia, ktorí žijú pri mori, rozprávajú si o morskej panne, ako ju vlny na breh vyhodili a ako sa štedro odmenila rybárovi, ktorý- ju zachránil; rozprávajú si o neposlušnej dievčine, ako padla do mora a stala sa zlatou rybkou. „Hop, čižmičky, sto míľ!" zavolal v rozprávke hrdina, čo hľadal Ružové mesto, a hneď bol tak ďaleko, ako si rozkázal. A vy, keď sa do rozprávok začítate, akoby ste tiež v míľových čižmičkách skočili ďaleko, do sveta neskutočného, vybájeného, o ktorom si rozpráva poľský ľud.

Garantujeme doručení do Vánoc při objednání do 18. 12. 2025.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize