Knihy
Historie
Antika
Vojtěch Zamarovský
Dejiny písané Rímom

Vojtěch Zamarovský
Dejiny písané Rímom

1988 | Nakladatelství Mladé letá

"... Bolo to v Ríme jedného júlového podvečera 1965. Sedel som na Kapitole a hľadel na onen velkolepý park zrúcanín, ktorý sa volá Forum Romanum. Predo mnou sa dvíhali do modrého neba stĺpy Saturnovho chrámu, za nimi svietil mramor chrámu Dioskúrov, od zelene Farnesských záhrad sa odrážal Titov oblúk, obzor uzavierala …poslednými lúčmi ožiarená masa Kolosea. Čas sa mi vracal o stáročia a tisícročia nazad, z trosiek vystupovali stavby v pôvodnej nádhere, mysľou mi prechádzali stokrát zodpovedané a napriek tomu vždy vzrušujúce otázky. Ako to, že Rím sa stal z malej roľníckej osady vládcom svetovej ríše? Ako túto ríšu vytvoril, ako ju spravoval, ako táto ríša zanikla? Ako žil v dňoch svojej slávy, aký bol rub tejto slávy? Ako vytvoril civilizáciu a kultúru, bez ktorej si ďalší vývin Európy nevieme predstaviť? Naraz mi zišlo na um, že toto všetko by mohlo zaujímať veľmi mnoho ľudí. Najmä mladých. Tak som sa to pokúsil napísať. “

Toto hovorí Vojtech Zamarovský na margo svojej knihy, ktorá nás vedie do antického Ríma. Podáva v nej dramatický príbeh jeho dejín, ktorých javisko sa rozšírilo z niekoľkých hektárov medzi siedmimi pahorkami nad Tiberom na takmer päť miliónov štvorcových kilometrov. Sleduje ho po dobu vyše tisíc rokov: od čias mýtov a prvých archeologických nálezov cez obdobie kráľovstva, republiky a cisárstva až po pád rímskej ríše. Rovnaký záujem venuje dejinám politickým, vojenským, hospodárskym, spoločenským; zvýšený, ako to zodpovedá ich významu, dejinám rímskej civilizácie a kultúry. Drží sa faktov, zistených a preverených vedou a vybraných tak, ako sú dôležité pre pozorovateľa z druhej polovice dvadsiateho storočia. Sústreďuje na minimálnom priestore maximum informácií, ale ponecháva dosť miesta pre myšlienky a vlastné názory čitateľa.

Úloha, na ktorú sa autor podujal, bola neobyčajne náročná: už pre drvivú masu materiálu. Látku spracoval nielen ako historik, ktorý zostúpil do hĺbky rímskych dejín cez hory kníh, ale aj ako znalec dnešnej tváre krajín, kde sa odohrávali dejiny písané Rímom. Je málo významných rímskych pamiatok od Atlantiku po mezopotámske púšte a od Dunaja po Níl, ktoré nenavštívil; v Taliansku je rovnako doma ako v rodnom Trenčíne, kde nápis na hradnej skale dodnes pripomína, že tam bol tábor rímskych legionárov. Okrem dejín Ríma a rímskej ríše podáva vo svojej knihe aj názory na tieto dejiny: od najstarších autorov až po súčasných.

Zamarovského kniha o dejinách antického Ríma, prvá tohto druhu v našej literatúre, zaujme nielen svojím obsahom a dramatickým dejom, ale aj sviežim štýlom, kultivovaným podaním a myšlienkovou aktuálnosťou.

Vychádza teraz v druhom slovenskom vydaní a je doplnená novými čiernobielymi a farebnými fotografiami. "... Bolo to v Ríme jedného júlového podvečera 1965. Sedel som na Kapitole a hľadel na onen velkolepý park zrúcanín, ktorý sa volá Forum Romanum. Predo mnou sa dvíhali do modrého neba stĺpy Saturnovho… chrámu, za nimi svietil mramor chrámu Dioskúrov, od zelene Farnesských záhrad sa odrážal Titov oblúk, obzor uzavierala poslednými lúčmi ožiarená masa Kolosea. Čas sa mi vracal o stáročia a tisícročia nazad, z trosiek vystupovali stavby v pôvodnej nádhere, mysľou mi prechádzali stokrát zodpovedané a napriek tomu vždy vzrušujúce otázky. Ako to, že Rím sa stal z malej roľníckej osady vládcom svetovej ríše? Ako túto ríšu vytvoril, ako ju spravoval, ako táto ríša zanikla? Ako žil v dňoch svojej slávy, aký bol rub tejto slávy? Ako vytvoril civilizáciu a kultúru, bez ktorej si ďalší vývin Európy nevieme predstaviť? Naraz mi zišlo na um, že toto všetko by mohlo zaujímať veľmi mnoho ľudí. Najmä mladých. Tak som sa to pokúsil napísať. “

Toto hovorí Vojtech Zamarovský na margo svojej knihy, ktorá nás vedie do antického Ríma. Podáva v nej dramatický príbeh jeho dejín, ktorých javisko sa rozšírilo z niekoľkých hektárov medzi siedmimi pahorkami nad Tiberom na takmer päť miliónov štvorcových kilometrov. Sleduje ho po dobu vyše tisíc rokov: od čias mýtov a prvých archeologických nálezov cez obdobie kráľovstva, republiky a cisárstva až po pád rímskej ríše. Rovnaký záujem venuje dejinám politickým, vojenským, hospodárskym, spoločenským; zvýšený, ako to zodpovedá ich významu, dejinám rímskej civilizácie a kultúry. Drží sa faktov, zistených a preverených vedou a vybraných tak, ako sú dôležité pre pozorovateľa z druhej polovice dvadsiateho storočia. Sústreďuje na minimálnom priestore maximum informácií, ale ponecháva dosť miesta pre myšlienky a vlastné názory čitateľa.

Úloha, na ktorú sa autor podujal, bola neobyčajne náročná: už pre drvivú masu materiálu. Látku spracoval nielen ako historik, ktorý zostúpil do hĺbky rímskych dejín cez hory kníh, ale aj ako znalec dnešnej tváre krajín, kde sa odohrávali dejiny písané Rímom. Je málo významných rímskych pamiatok od Atlantiku po mezopotámske púšte a od Dunaja po Níl, ktoré nenavštívil; v Taliansku je rovnako doma ako v rodnom Trenčíne, kde nápis na hradnej skale dodnes pripomína, že tam bol tábor rímskych legionárov. Okrem dejín Ríma a rímskej ríše podáva vo svojej knihe aj názory na tieto dejiny: od najstarších autorov až po súčasných.

Zamarovského kniha o dejinách antického Ríma, prvá tohto druhu v našej literatúre, zaujme nielen svojím obsahom a dramatickým dejom, ale aj sviežim štýlom, kultivovaným podaním a myšlienkovou aktuálnosťou.

Vychádza teraz v druhom slovenskom vydaní a je doplnená novými čiernobielymi a farebnými fotografiami.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	416
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Otakar Pok
Vydání:	2. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	23. 1. 2026 13:49
Číslo položky:	1547020

O autorovi

Vojtěch Zamarovský

Vojtěch Zamarovský, vlastním jménem Vojtech – 26. července 2006 Praha), byl slovenský historik, spisovatel a překladatel, jeden ze zakladatelů žánru literatury faktu v Československu. Ve svém díle se věnoval nejstarším obdobím lidské historie a popularizaci starověkých civilizací a mýtů. Vzdělání získal Vojtěch Zamarovský na gymnáziu v Trenčíně a po maturitě v roce 1938 odešel studovat do Prahy na Vysokou školu obchodní. O rok později přešel na právnickou fakultu do Bratislavy, kde promoval v roce 1943, dálkově však nadále studoval Vysokou školu obchodní. Po vypuknutí Slovenského národního povstání v roce 1944 vstoupil do pohotovostních oddílů Hlinkovy gardy a za Slovenského státu údajně působil i v akademickém klubu tehdejší vládní Hlinkovy slovenské lidové strany. Po dokončení studia pracoval ve Slovenské národní bance, od roku 1946 na Úřadu předsedy vlády v Praze, v roce 1947 vstoupil do KSČ a od roku 1951 pracoval ve Státním plánovacím úřadu. V roce 1953 byl z politických důvodů nucen odstoupit a nastoupil jako administrativní pracovník v pražském Státním nakladatelství krásné literatury, kde začal postupně překládat odborné texty a beletrii. Po roce 1956 se již věnoval pouze překladatelství a později také psal a publikoval vlastní díla. Více než 20 let byl spolupracovníkem československé Státní bezpečnosti, se kterou spolupracoval od roku 1962 pod krycím jménem Belo, v roce 1977 se stal agentem rozvědky s krycím jménem Závoj a také podepsal Antichartu. Za svou spolupráci s StB dostával odměny ve výši 3 017,50 Kčs. Zamarovský plnil úkoly hlavně v zahraničí, kde byl využíván po linii politické rozvědky na problematiku jihovýchodního křídla NATO, dále na vyhledávací a tipovací činnost a v některých otázkách jako konzultant po linii aktivních a vlivových opatření. Na sklonku života trpěl Parkinsonovou nemocí a poslední dva měsíce života byl v kómatu. Zemřel 26. července 200...

Více od autora