Henry James
Zlatá čaša

1977 | Nakladatelství Tatran

V celej svojej beletristickej tvorbe, ale najmä vo svojich vrcholných dielach kliesnil Henry James cestu novej technike psychologického románu.

Okrem veľmi zložitých duševných pochodov a vzájomných ľudských vzťahov prenikavo odzrkadľuje jeho dielo stretnutie dvoch civilizácií: kultúrne nerozvitého Nového sveta …a rafinovanej tradície európskej vzdelanosti. Do popredia autorovho záujmu čoraz zreteľnejšie vystupuje hlboká analýza spletitých ľudských vzťahov, dej románu je redukovaný na minimum, nahrádzajú ho úvahy smerujúce k riešeniu morálneho problému.

Zlatá čaša, nádoba s ledva viditeľnou chybičkou v štruktúre, je veľavýznamným symbolom komplikovaných vzťahov dvoch manželských párov, symbolom narušených rodinných a priateľských vzťahov. Maggie Ververová, dcéra bohatého Američana, ktorej síce chýba kultúrna orientácia v zložitom európskom „veľkom svete“, ale tento nedostatok vyvažuje jej citlivá vnímavosť a neskazená, rýdza duša, vydá sa za chudobného talianskeho šľachtica Ameriga. Amerigo kedysi ľúbil jej priateľku Charlottu, ale nemohol sa s touto nemajetnou krásavicou oženiť. Maggie, od detstva upriamená len na otca, má výčitky svedomia, že ho vydajom ukrátila o svoju lásku, a pričiní sa, aby sa oženil so Charlottou. No dvojnásobným sobášom ľúbostný pomer bývalých milencov nezanikol. Pod povrchom zdanlivo šťastného života, v ktorom sa všetci zúčastnení usilujú vyhnúť otvoreným zrážkam, obvineniam a výčitkám, rozvíja sa tragický konflikt, román žiarlivosti plnej pochopenia, odpúšťania a nezištného sebaobetovania. Dcéra tají mužovu neveru pred otcom, aby ho ochránila pred bolestným sklamaním, otec vyvíja úsilie, aby pravda nevyšla najavo a dcéra netrpela. Všetci potláčajú sebecké pohnútky a v ohľaduplnom postoji voči ostatným dospievajú k vyššej slobode, integrite a dôstojnosti vlastnej osobnosti, až sa Maggie napokon podarí poslať otca s jeho mladou ženou späť do Ameriky a tak pozliepať puknutú nádobu manželského šťastia.

Práve v tomto románe vystupňoval James svoju techniku introspekcie k vrcholu hraničiacemu priam s virtuozitou. Čitateľ si sám aj z náznakov ako z kamienkov poskladá celkovú mozaiku. Štruktúra, ktorú tento neobyčajne jemný analytik psychických procesov spriada, je zložitá, no odhaľuje vnútornú skutočnosť, ktorá by ináč zostala utajená, a v podaní naoko ľahostajného rozprávača vyzrádza jeho súcitiaci humanizmus, zamyslenie sa nad zodpovednosťou človeka voči človeku. V celej svojej beletristickej tvorbe, ale najmä vo svojich vrcholných dielach kliesnil Henry James cestu novej technike psychologického románu.

Okrem veľmi zložitých duševných pochodov a vzájo…mných ľudských vzťahov prenikavo odzrkadľuje jeho dielo stretnutie dvoch civilizácií: kultúrne nerozvitého Nového sveta a rafinovanej tradície európskej vzdelanosti. Do popredia autorovho záujmu čoraz zreteľnejšie vystupuje hlboká analýza spletitých ľudských vzťahov, dej románu je redukovaný na minimum, nahrádzajú ho úvahy smerujúce k riešeniu morálneho problému.

Zlatá čaša, nádoba s ledva viditeľnou chybičkou v štruktúre, je veľavýznamným symbolom komplikovaných vzťahov dvoch manželských párov, symbolom narušených rodinných a priateľských vzťahov. Maggie Ververová, dcéra bohatého Američana, ktorej síce chýba kultúrna orientácia v zložitom európskom „veľkom svete“, ale tento nedostatok vyvažuje jej citlivá vnímavosť a neskazená, rýdza duša, vydá sa za chudobného talianskeho šľachtica Ameriga. Amerigo kedysi ľúbil jej priateľku Charlottu, ale nemohol sa s touto nemajetnou krásavicou oženiť. Maggie, od detstva upriamená len na otca, má výčitky svedomia, že ho vydajom ukrátila o svoju lásku, a pričiní sa, aby sa oženil so Charlottou. No dvojnásobným sobášom ľúbostný pomer bývalých milencov nezanikol. Pod povrchom zdanlivo šťastného života, v ktorom sa všetci zúčastnení usilujú vyhnúť otvoreným zrážkam, obvineniam a výčitkám, rozvíja sa tragický konflikt, román žiarlivosti plnej pochopenia, odpúšťania a nezištného sebaobetovania. Dcéra tají mužovu neveru pred otcom, aby ho ochránila pred bolestným sklamaním, otec vyvíja úsilie, aby pravda nevyšla najavo a dcéra netrpela. Všetci potláčajú sebecké pohnútky a v ohľaduplnom postoji voči ostatným dospievajú k vyššej slobode, integrite a dôstojnosti vlastnej osobnosti, až sa Maggie napokon podarí poslať otca s jeho mladou ženou späť do Ameriky a tak pozliepať puknutú nádobu manželského šťastia.

Práve v tomto románe vystupňoval James svoju techniku introspekcie k vrcholu hraničiacemu priam s virtuozitou. Čitateľ si sám aj z náznakov ako z kamienkov poskladá celkovú mozaiku. Štruktúra, ktorú tento neobyčajne jemný analytik psychických procesov spriada, je zložitá, no odhaľuje vnútornú skutočnosť, ktorá by ináč zostala utajená, a v podaní naoko ľahostajného rozprávača vyzrádza jeho súcitiaci humanizmus, zamyslenie sa nad zodpovednosťou človeka voči človeku.

Stav

Dobrý

neautorská dedikace

Skladem pro e-shop Odešleme do 4. 8.

O knize

Stav:	Dobrý, neautorská dedikace
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	566
Jazyk:	slovensky
Edice:	117. svazek ed. 117. svazek ed. Svetová tvorba
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	23. 7. 2026 11:55
Číslo položky:	1847682

O autorovi

Henry James

Henry James byl americký spisovatel a kritik. Od roku 1876 žil trvale v Londýně. Narodil se v rodině myslitele a teologa Henryho Jamese staršího , kterému bohaté dědictví umožnilo žít podle vlastních představ. Měl tři bratry, z nichž starší bratr William se stal významným psychologem, a sestru Alici , jejíž deníky, vydané dlouho po její smrti , způsobily ve své době značný rozruch, protože v nich ostře komentovala britský styl života i jmenovitě konkrétní osoby. V létě roku 1855 odcestovala celá rodina do Evropy. Dětem se dostávalo vzdělání od domácích učitelů a Henry krátkodobě navštěvoval školy v různých místech Evropy . Vedle toho intenzivně četl francouzskou, anglickou a ruskou literaturu V roce 1862 se přihlásil ke studiu práv na Harvardově univerzitě, ale nedokončil ho. Vrátil se do Evropy. V Londýně se setkal s řadou osobností . Cestoval po Francii a Itálii a v roce 1875 se usadil v Paříži. Zde se spřátelil s Ivanem Sergejevičem Turgeněvem. Ten jej uvedl do společnosti pařížských spisovatelů, jako byli: Gustave Flaubert, Émile Zola, Alphonse Daudet, Guy de Maupassant nebo Edmond de Goncourt. Následujícího roku odjel do Londýna, kde se nakonec usadil. Jako projev loayality ke své druhé vlasti a rovněž jako protest proti otálení Spojených států se vstupem do první světové války se v červenci 1915 přihlásil k britskému občanství. V prosinci 1915 jej postihl záchvat mrtvice, na jehož následky v únoru 1916 v Londýně zemřel. Jeho tělo bylo zpopelněno a popel uložen na hřbitově v Cambridge, Massachusetts. První povídku Tragédie omylu otiskl roku 1864 anonymně v únorovém čísle magazínu The Continental Monthly . Od roku 1865 přispíval pravi...

Více od autora