Antoine de Saint-Exupéry
Zem ľudí

1963 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Tvorba tohto významného francúzskeho spisovateľa je svojská, jedinečná, je to mimoriadny zjav vo francúzskej literatúre. Jeho knihy - u nás doteraz vyšiel roku 1948 román Nočný let a roku 1959 jeho posledné dielo, rozprávka pre veľkých Malý princ - sú preniknuté sviežim vetrom širokých priestorov, v ktorých sa Exupéry… ako letec pohyboval. Svojím umeleckým talentom objavil v živote letcov nielen svet dobrodružstva, ale aj prastarú pravdu ľudského života: človek poznáva svet prácou, a k práci potrebuje nástroj. Pre pilota takýmto nástrojom je lietadlo.

V diele Zem ľudí, ktoré v pôvodine vyšlo roku 1939, dokázal Exupéry spojiť jedinečné zážitky z vlastného života poštového pilota i spomienky svojich druhov-letcov s prenikavým myšlienkovým ponorom do ľudských osudov. Čitateľa vzrušia scény, keď autor rozpráva, ako stroskotal kdesi v Líbyjskej púšti, kde človek vydrží najviac tri dni bez vody, ako po havárii odchádza od lietadla so svojim mechanikom, hľadajúc záchranu, ako ho sužuje smäd, desia fatamorgány, ako pomaly hynie, a predsa sa nevzdáva, predsa nachodí zmysel aj v takomto vypätom živote. Nakoniec ho zachránia Beduíni, vyslobodia ho z dobrodružstva, ktoré však nebolo dobrodružstvom samým pre seba, bola to ťažká práca v službe človeku.

Z týchto príbehov zo života letcov v Severnej Afrike, napísaných hutným a citlivým jazykom, vyvodzuje autor filozofické závery, hľadá plnosť ľudského života a jeho pravdy. Strhujúco pôsobia jeho bystré, jasné a pritom stručné rozbory pangermanizmu, ktorý sa prejavil pred a v druhej svetovej vojne v obludnej podobe fašistickej moci. Na druhej strane prenikavo pôsobí jeho citlivý vzťah k prostému človeku, jeho odsúdenie vykorisťovania. Dielo myšlienkove vrcholí túžbou pomôcť človeku; autor ju vidí, ako sám vraví, v tom, že:

„...všade okolo nás sa ľudia dožadujú splnenia tých istých potrieb. Chceme byť oslobodení. Človek, ktorý kope čakanom, chce vedieť, prečo kope. Galejník kope čakanom, a tá práca ho ponižuje, a kope aj hľadač drahých kovov; toho tá práca povznáša. Galeje vôbec nie sú tam, kde sa kope čakanom. Ich hrôza nemá hmotný charakter. O galejach možno hovoriť vtedy, ak kopeme, a naša práca nemá zmysel, ak sa ten. kto kope, nezapája do spoločenstva ľudí.“ Tvorba tohto významného francúzskeho spisovateľa je svojská, jedinečná, je to mimoriadny zjav vo francúzskej literatúre. Jeho knihy - u nás doteraz vyšiel roku 1948 román Nočný let a roku 1959 jeho p…osledné dielo, rozprávka pre veľkých Malý princ - sú preniknuté sviežim vetrom širokých priestorov, v ktorých sa Exupéry ako letec pohyboval. Svojím umeleckým talentom objavil v živote letcov nielen svet dobrodružstva, ale aj prastarú pravdu ľudského života: človek poznáva svet prácou, a k práci potrebuje nástroj. Pre pilota takýmto nástrojom je lietadlo.

V diele Zem ľudí, ktoré v pôvodine vyšlo roku 1939, dokázal Exupéry spojiť jedinečné zážitky z vlastného života poštového pilota i spomienky svojich druhov-letcov s prenikavým myšlienkovým ponorom do ľudských osudov. Čitateľa vzrušia scény, keď autor rozpráva, ako stroskotal kdesi v Líbyjskej púšti, kde človek vydrží najviac tri dni bez vody, ako po havárii odchádza od lietadla so svojim mechanikom, hľadajúc záchranu, ako ho sužuje smäd, desia fatamorgány, ako pomaly hynie, a predsa sa nevzdáva, predsa nachodí zmysel aj v takomto vypätom živote. Nakoniec ho zachránia Beduíni, vyslobodia ho z dobrodružstva, ktoré však nebolo dobrodružstvom samým pre seba, bola to ťažká práca v službe človeku.

Z týchto príbehov zo života letcov v Severnej Afrike, napísaných hutným a citlivým jazykom, vyvodzuje autor filozofické závery, hľadá plnosť ľudského života a jeho pravdy. Strhujúco pôsobia jeho bystré, jasné a pritom stručné rozbory pangermanizmu, ktorý sa prejavil pred a v druhej svetovej vojne v obludnej podobe fašistickej moci. Na druhej strane prenikavo pôsobí jeho citlivý vzťah k prostému človeku, jeho odsúdenie vykorisťovania. Dielo myšlienkove vrcholí túžbou pomôcť človeku; autor ju vidí, ako sám vraví, v tom, že:

„...všade okolo nás sa ľudia dožadujú splnenia tých istých potrieb. Chceme byť oslobodení. Človek, ktorý kope čakanom, chce vedieť, prečo kope. Galejník kope čakanom, a tá práca ho ponižuje, a kope aj hľadač drahých kovov; toho tá práca povznáša. Galeje vôbec nie sú tam, kde sa kope čakanom. Ich hrôza nemá hmotný charakter. O galejach možno hovoriť vtedy, ak kopeme, a naša práca nemá zmysel, ak sa ten. kto kope, nezapája do spoločenstva ľudí.“

Stav

Dobrý

potrhaná obálka

Skladem pro e-shop Odešleme do 48 h (3. 6. 2026)

O knize

Stav:	Dobrý, potrhaná obálka
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	141
Jazyk:	slovensky
Překladatel:	Jozef Brandobur
Edice:	Tvorba národov, Svetová próza. Tvorba národov, Svetová próza
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	23. 3. 2026 14:0
Číslo položky:	1669198

O autorovi

Antoine de Saint-Exupéry

Antoine Marie Roger de Saint-Exupéry byl francouzský spisovatel, pilot, často je považován také za filozofa a humanistu. Mezi jeho nejznámější díla patří Země lidí, Citadela nebo Malý princ. Jean de Saint-Exupéry byl inspektorem pojišťovny v Lyonu, kde se seznámil s Marií de Fonscolombe . Vzali se v roce 1896]. Po narození dvou dcer se jim v Lyonu 29. června 1900 narodil syn Antoine. O dva roky později mu přibyl bratr François. Krátce před narozením své dcery Gabriely Jean de Saint-Exupéry, Antoinův otec, náhle zemřel. Matka se snažila, aby děti měly šťastné dětství, a proto trávily část roku na zámku u jejích rodičů, část u její pratety na zámku Saint-Maurice-de-Rémens. Rozlehlý park zdejšího zámku se vryl všem dětem hluboko do paměti, na šťastné chvíle zde prožité Antoine vzpomínal po celý svůj život. Měl velmi rád svou matku, po celý život mu byla útočištěm. V rodině mu říkali „Král Sluníčko“, pro jeho modré oči a blonďaté vlasy. Spolu se svým bratrem studoval na jezuitském gymnáziu. Již v dětství psal básně, zabýval se i „vynalézáním“ a rád se díval na létající piloty. S úderem válečného roku 1914 se paní de Saint-Exupéry stala ošetřovatelkou v Amberieu. V roce 1916 studovali oba synové na koleji ve Fribourgu ve Švýcarsku. Zde roku 1917 složil maturitu. V Paříži na Lyceu sv. Ludvíka absolvoval přípravku ke studiu na námořní akademii. U přijímacích zkoušek na akademii však neuspěl, a tak v letech 1920–1921 studoval architekturu na pařížské École nationale supérieure des beaux-arts. Studia nedokončil. Rád a bouřlivě diskutoval v kavárnách o literatuře již dříve, nyní však, díky své příbuzné, přišel do kontaktu se spisovatelskou komunitou. Seznámil se také s Louisou Vilmorinovou a zasnoubili se. Povinnou vojenskou službu nastoupil roku 1921 ve Štrasburku, na vlastní žádost byl přidělen...

Více od autora