Román Borisa Filana je autentickým príbehom svojrázneho mladého dievčaťa, ktoré veľmi skoro začína žiť pestrý život podľa vlastných predstáv. Nedá sa obmedzovať ani rodinou, ani konvenciami, ani ničím, čo nevyhovuje jej ľahkomyseľnej, nespútanej povahe. Naráža na nepochopenie okolia, dostáva sa do konfliktu s matkou, s kamarátkami, s frajerom, so zamestnávateľmi, ba aj so zákonom, vyskúša alkohol, drogy, náhodný sex, až sa dostane na psychiatriu. Celou knihou sa ako červená niť vinie túžba po úplnej, normálnej rodine s bežnými vzťahmi, po tom, aby konečne našla otca, ktorý odišiel a odvtedy o ňom nikto nepočul. Rozprávanie v prvej osobe je plné drsných výrazov, aké si vyžiadal drsný život s drsnými príbehmi.

V slovenskej literatúre nie je veľa príbehov, ktoré sa odohrávajú na ceste. Boris Filan napísal text, ktorý je ako raperská pesnička: drsný, zábavný, tvrdý, provokatívny.
Lenže teraz má jeho text rozsah celej knižky. Wewerkin príbeh je rozprávanie o nekonečnom tuláckom blúdení a hľadaní ujdeného otca. Wewerka je dievča, aké môžete stretnúť na autobusovom nádraží, v pivárni, na stope – drzá ako opica, naivná ako líška a prefíkaná ako dieťa. Filan s Wewerkou prechádza dnešným Slovenskom, svetom lacných reštaurácií, zafajčených krčiem. Ide s ňou cez Senecké jazerá, väzenie, blázinec až do Ameriky a späť. Strhujúci, citlivý príbeh je obývaný postavami čudných taxikárov, citlivých zlodejov, šialených bačov, polokuriev, profesionálnych gamblerov, zúfalých učiteľov, neschopných policajtov a večných tulákov. Wewerka miluje, kradne, pomáha, podvádza, zachraňuje svoj život a je zmyslom iných životov. Šokujúco otvorene rozpráva o boľavej láske, drsnom aj úžasnom sexe a o drogách.
S konaním hlavných postáv Wewerkinho príbehu nemusíte súhlasiť, ale pozorovať ho bude zaručene zábavné.