Karol Benický, Andrej Chudoba
Rodná zem

1980 | Nakladatelství Osveta

Moja rodná. Takto nežne sa prihovára básnik. Takto vrúcne sa prihovára umelec svojimi obrazmi.

Moja rodná nie je iba názov. Je to verš, oslovenie, vzdych. Vyjadrenie súzvuku, bytostného spojenia medzi rodnou zemou a nami. Rodná zem ako pratéma umenia, prazáruka nášho jestvovania, pravlasť nášho bytia. Naša sprie…vodkyňa od kolísky až po kuvika, od poézie až po smrť. Najmocnejšia inšpirácia života a umenia, lebo z jej lona pochádza krása a láska. Prirástla nám cez oči a ruky k srdcu. Naša rodná, kraj nášho detstva, nášho dozrievania, vlasť našej citovej výchovy. Priestor i čas našich každodenných a sviatočných návratov. Ohraničený magnetickou ružicou a štyrmi ročnými obdobiami. Tam, kdesi medzi dôvernými vrchmi a dolinami, kde sú na jar najsviežejšie rána, v lete najhlbšie poludnia, v jeseni najjasnejšie večery a v zime najjasnejšie noci. Výšiny, z ktorých najďalej vidno, nebo, ktoré najkrajšie žiari, povetrie, čo sa najbelasejšie chveje. Priestor a čas, v ktorom je najhlbšie obsiahnutý náš individuálny osud i naše dejiny - kráľovské dynastie vrchov a pohorí — a my, od vekov spojení s nimi potom i krvou, krížnymi i krížovými cestami.

Moja rodná - zem zostupujúca z hôr do dolín, zem vystupujúca z dolín do vrchov. Moja rodná - temná i svetlá krajina, kde sú všetky horizonty blízke...

Moja rodná - kniha o zemi a štyroch ročných obdobiach. Kniha o premenách zeme a človeka, o metamorfózach života a smrti. Dráma nášho sveta v štyroch obrazoch. Symfónia tvarov, farieb a nálad v štyroch vetách. Hovorí iba rečou obrazov a predsa má svoje vzrušujúce kapitoly, svoj dramatický príbeh, svoj krotký šepot i vášnivé výkriky, svoje lyrické pianissimá i robustné fortissimá. Záleží iba na nás, či ešte vieme čítať, vidieť a načúvať.

Toto vedomie je základná trojrozmernosť knihy.

V nej sa, ako svetlo a vzduch v priestore, zjavuje všadeprítomnosť krásy. Umelec sa spolieha na túto trojrozmernosť, spolieha sa na naše vnímanie, na našu výpoveď. Zatajuje sám seba, aby nám zjavil umenie, čisté a pôvodné
umenie prírody. Lebo príroda bola a je pramatkou a učiteľkou umenia. Pramatkou všetkých Múz, teda i modernej Múzy belasého objektívu.

Umelec stojí za obrazmi, spolieha sa na naše oko a srdce, na náš neopakovateľný a individuálny pohľad. Usiluje sa o to, aby sme si vôbec nevšimli sklené oko medzi ním a nami. Chce sa s nami čo najviac stotožniť, chce svoju rodnú vidieť našou, chce ju vidieť našimi očami. Predkladá svoje obrazy tak, aby sme mali pocit, že sa ich jeho ruka ani nedotkla. Akoby nám ani neponúkal knihu, ale skôr roztvorené okno na rodnom dome, so spomienkami na detstvo a mladosť....

Preto si zvolil jednoduchý priestor a čas, najprirodzenejšiu kompozíciu - cyklus štyroch ročných období. A možno aj preto nám kniha na prvý pohľad prichodí ako podobenstvo medzi nami a zemou. Preto nám tak povedome pripomína dávnu osudnú zviazanosť, nezrušiteľnú zmluvu medzi prírodou a nami. Preto zdôrazňuje dva póly, dva protistojace živly, dva odlišné symboly a medzi nimi, ako medzi dvomi tónmi počuť základný motív jeho symfónie...

Ohniskom knihy nie je človek a predsa ho cítiť v každej snímke. Je to človek skrytý v podtexte krajiny, zašifrovaný v našom pohľade, v iskrení medzi nami a obrazom. Je utajený v oscilácii medzi horou a nebom, medzi vrchom a hmlou, medzi chalupou a stromami, medzi prameňom a lístím, medzi jablkami a vráskavou stenou...

Moja rodná hovorí viac k srdcu ako k rozumu, viac k človeku ako k umeniu. Hľadá a objavuje čistú a jednoduchú krásu vďačného ľudského obdivu. Umelec ponecháva miesto všetkým našim ďalším rozmerom — našim asociáciám i snom. Jeho je iba námet, zorný uhol, všetko ostatné prenecháva našej fantázii. Takto preveruje hĺbky a výšky nášho vnímania a čo viac — v jemných analógiách, metaforách i náznakoch nás núti premýšľať...

O zemi, v ktorej žijeme. O odvekom vzťahu medzi ňou a nami. O horizontoch blízkych a ďalekých. Moja rodná. Takto nežne sa prihovára básnik. Takto vrúcne sa prihovára umelec svojimi obrazmi.

Moja rodná nie je iba názov. Je to verš, oslovenie, vzdych. Vyjadrenie súzvuku, bytostného spojeni…a medzi rodnou zemou a nami. Rodná zem ako pratéma umenia, prazáruka nášho jestvovania, pravlasť nášho bytia. Naša sprievodkyňa od kolísky až po kuvika, od poézie až po smrť. Najmocnejšia inšpirácia života a umenia, lebo z jej lona pochádza krása a láska. Prirástla nám cez oči a ruky k srdcu. Naša rodná, kraj nášho detstva, nášho dozrievania, vlasť našej citovej výchovy. Priestor i čas našich každodenných a sviatočných návratov. Ohraničený magnetickou ružicou a štyrmi ročnými obdobiami. Tam, kdesi medzi dôvernými vrchmi a dolinami, kde sú na jar najsviežejšie rána, v lete najhlbšie poludnia, v jeseni najjasnejšie večery a v zime najjasnejšie noci. Výšiny, z ktorých najďalej vidno, nebo, ktoré najkrajšie žiari, povetrie, čo sa najbelasejšie chveje. Priestor a čas, v ktorom je najhlbšie obsiahnutý náš individuálny osud i naše dejiny - kráľovské dynastie vrchov a pohorí — a my, od vekov spojení s nimi potom i krvou, krížnymi i krížovými cestami.

Moja rodná - zem zostupujúca z hôr do dolín, zem vystupujúca z dolín do vrchov. Moja rodná - temná i svetlá krajina, kde sú všetky horizonty blízke...

Moja rodná - kniha o zemi a štyroch ročných obdobiach. Kniha o premenách zeme a človeka, o metamorfózach života a smrti. Dráma nášho sveta v štyroch obrazoch. Symfónia tvarov, farieb a nálad v štyroch vetách. Hovorí iba rečou obrazov a predsa má svoje vzrušujúce kapitoly, svoj dramatický príbeh, svoj krotký šepot i vášnivé výkriky, svoje lyrické pianissimá i robustné fortissimá. Záleží iba na nás, či ešte vieme čítať, vidieť a načúvať.

Toto vedomie je základná trojrozmernosť knihy.

V nej sa, ako svetlo a vzduch v priestore, zjavuje všadeprítomnosť krásy. Umelec sa spolieha na túto trojrozmernosť, spolieha sa na naše vnímanie, na našu výpoveď. Zatajuje sám seba, aby nám zjavil umenie, čisté a pôvodné
umenie prírody. Lebo príroda bola a je pramatkou a učiteľkou umenia. Pramatkou všetkých Múz, teda i modernej Múzy belasého objektívu.

Umelec stojí za obrazmi, spolieha sa na naše oko a srdce, na náš neopakovateľný a individuálny pohľad. Usiluje sa o to, aby sme si vôbec nevšimli sklené oko medzi ním a nami. Chce sa s nami čo najviac stotožniť, chce svoju rodnú vidieť našou, chce ju vidieť našimi očami. Predkladá svoje obrazy tak, aby sme mali pocit, že sa ich jeho ruka ani nedotkla. Akoby nám ani neponúkal knihu, ale skôr roztvorené okno na rodnom dome, so spomienkami na detstvo a mladosť....

Preto si zvolil jednoduchý priestor a čas, najprirodzenejšiu kompozíciu - cyklus štyroch ročných období. A možno aj preto nám kniha na prvý pohľad prichodí ako podobenstvo medzi nami a zemou. Preto nám tak povedome pripomína dávnu osudnú zviazanosť, nezrušiteľnú zmluvu medzi prírodou a nami. Preto zdôrazňuje dva póly, dva protistojace živly, dva odlišné symboly a medzi nimi, ako medzi dvomi tónmi počuť základný motív jeho symfónie...

Ohniskom knihy nie je človek a predsa ho cítiť v každej snímke. Je to človek skrytý v podtexte krajiny, zašifrovaný v našom pohľade, v iskrení medzi nami a obrazom. Je utajený v oscilácii medzi horou a nebom, medzi vrchom a hmlou, medzi chalupou a stromami, medzi prameňom a lístím, medzi jablkami a vráskavou stenou...

Moja rodná hovorí viac k srdcu ako k rozumu, viac k človeku ako k umeniu. Hľadá a objavuje čistú a jednoduchú krásu vďačného ľudského obdivu. Umelec ponecháva miesto všetkým našim ďalším rozmerom — našim asociáciám i snom. Jeho je iba námet, zorný uhol, všetko ostatné prenecháva našej fantázii. Takto preveruje hĺbky a výšky nášho vnímania a čo viac — v jemných analógiách, metaforách i náznakoch nás núti premýšľať...

O zemi, v ktorej žijeme. O odvekom vzťahu medzi ňou a nami. O horizontoch blízkych a ďalekých.

Stav

Velmi dobrý

Skladem na prodejně

O knize

Stav:	Velmi dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	[232]
Jazyk:	slovensky , německy , anglicky , rusky , francouzsky
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Martin
Vystaveno:	9. 4. 2024 12:26
Číslo položky:	813583

O autorech

Karol Benický

Karol Benický byl český a slovenský fotograf, nakladatel, designer, iniciátor humanitárních projektů a cestovatel. Narodil se 13. dubna 1940 ve Spišských Hanušovcích. Se svou manželkou Evou měl dvě dcery a syna Matúše . Jedná se o autora mnoha fotopublikací. Uspořádal řadu výstav doma i v zahraničí, ve městech jako jsou Bratislava, Budapešť, Varšava, Vilnius, Londýn, Peking, Kuvajt, Pula a další. Žil a tvořil v Praze, na Slovensku a ve světě. Jeho jméno zůstává v českých zemích stále neznámé. Soustředil se na vydávání obrazových cyklů z nových členských států Evropské unie, na Čínu a na portrétování lidí z různých společenských vrstev po celém světě. Je autorem několika knih o Praze. Působil jako kurátor v Galérii Slovenskej televízie v Mlynské dolině v Bratislavě. Zemřel 2. srpna 2011 v Praze. V roce 1983 získal medaili FIAP za první místo na II. Světovém bienále krajinářské fotografie v Sydney, v Bruselu v roce 2002 Cenu Evropské unie umění za uměleckou tvorbu.

Více od autora

Andrej Chudoba

Andrej Chudoba, vlastním jménem Ondrej Hudoba byl slovenský prozaik, básník a scenárista. Narodil se v rodině rolníka a vzdělání získával v Levicích, Krškanech, Bátovcích a nakonec opět v Levicích, kde studoval v letech 1945 až 1949 na učitelské akademii. V letech 1951 až 1952 pracoval jako učitel v Žemberovcích, v letech 1952 až 1954 jako dělník v Tlmačích, v letech 1954 až 1955 jako pomocný účetní v Pukanci a v letech 1955 až 1959 jako dělník a plánovač v Hodruši-Hámre. Mezi lety 1959 až 1963 se věnoval pouze literární činnosti. V roce 1963 pracoval opět jako učitel, tentokrát v Pukanci, kde působil až do roku 1990, kdy odešel do důchodu, ale žil tam i nadále. Zemřel ve městě Pukanec 21. ledna 2014 ve věku šestaosmdesáti let. Své první literární pokusy začal uveřejňovat již během učitelských studií v různých časopisech . Knižní debut mu vyšel v roce 1958 , debutová próza mu knižně vyšla v roce 1962. V poezii se věnuje psaní silně citově zabarvené přírodní i milostné lyriky, která se nese ve smyslu všelásky. V próze se jeho tvorba zakládá na líčeni vztahů mezi mužem a ženou, na lásce jako citu i vášni, přičemž se nesnaží jít do lidské podstaty a hloubky, aby dospěl k dramatickým řešením, ale věnuje se vykreslování lidí i citů až do samých detailů. Jeho díla se odehrávají většinou ve válečném a poválečném období a jsou situovány do prostředí Levic a okolí, které dobře zná z vlastního života. V tomto článku byl použit překlad textu z článku Andrej Chudoba na slovenské Wikipedii.

Více od autora