Väinö Linna
Neznámy vojak

1958 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

„Z času na čas, po dlhých medzidobiach, stane sa dačo veľkého v literárnom živote malého národa. To sa stalo teraz vo Fínsku, keď vyšiel ,Neznámy vojak´ od Väinö Linnu.“

Tieto riadky, vypožičané zo štokholmského časopisu „Expressen“, sú veľmi vhodné ako úvod, ak chceme upozorniť na Väino Linnu, robotníckeho spis…ovateľa z Tampere. Celkom nepovšimnuté nezostali ani jeho dve predošlé diela, ale jeho tretia kniha, ,Neznámy vojak´, stala sa veľkou udalosťou v literárnom svete, temer senzáciou, a vyvolala diskusie, s ktorými možno porovnať len debaty, ktoré kedysi vyvolali diela najväčších fínskych spisovateľov Aleksisa Kiviho a Minny Canthovej. Slova sa neujali len tzv. literárne kruhy — spisovatelia, kritici a literárni vedci — na výmene názorov sa živo zúčastnili i prostí čitatelia. Diskutovalo sa na schôdzach spisovateľov, v rozhlase, na stránkach časopisov; v rodinnom živote sa stal ,Neznámy vojak´ všeobecným predmetom hovoru, tak ako bytová otázka v mestách alebo otázka kúpy auta...

... Spisovateľ v knihe nie je vykladačom ani kazateľom. Skutočnosti tu hovoria samy za seba. Autor zobrazuje vojnu a fínskych vojakov bez prikrášlenia a drsne. A pritom tak zmierlivo, že úsmev prebleskuje medzi riadkami i priamo z nich.

Výsledkom je účinný protivojnový román, ktorý síce nehovorí priamo za mier a výslovne ani nikoho neobviňuje, no predsa z neho jasne vidíme, aká šialená, aká zhubná a aká daromná bola vojna pre Fínsko. Správne a otvorene vyslovuje Linnovu myšlienku vojak Lahtinen, jedna z ústredných postáv, keď sa vojaci brodia v zasneženom lese a pritom ešte musia ťahať ťažké sane: ,To je mi prisám robota! A dedinskí boháči si zatiaľ hovejú doma vo foteloch a pekne si preratúvajú nakeťasené peniaze.' ...

... O ,Neznámom vojakovi' sa veľa hovorilo, najviacej pre, ale i proti. Nehovorilo sa bezdôvodne, lebo je to dielo, ktoré pravdepodobne zostane v histórii fínskej národnej literatúry živým predstaviteľom fínskeho duchovného života, veď patrí do tej istej kategórie ako najlepšie diela fínskej literatúry, ktoré vytvorili Juhani Aho, Alexis Kivi, Minna Canthová a llmari Kianto.

Aira Sinnervo , ktorej recenzie často prináša ústredný orgán KS Fínska „Tyokansan sanomat", píše v týchto novinách zo dňa 20. februára 1957: „Najvýznamnejšou literárnou udalosťou tohto roku je nepochybne ,Neznámy vojak' od Väinö Linnu... Dielo sa opiera o tradičné fínske humoristické zobrazenie ľudu, u spisovateľa dokonca vidíme blízku príbuznosť so zobrazovaním v románe ,Sedem bratov' od Alexisa Kiviho. Napriek svojmu humoru je dielo otriasajúcim svedectvom, ktoré zostane i budúcim pokoleniam. O tento román sa viedla živá polemika v novinách, a to oprávnene. Spisovateľ celkom zdeptal slávnostný vlastenecký obraz hrdinu. Zobrazuje fínskeho vojaka ako vytrvalého a nebojazlivého — ale ukazuje i to, že priemerný fínsky vojak je politicky veľmi neuvedomelý a duševne v nevybrúsenom, pôvodnom stave... Za humánnosť a za konštatovanie, že vojna znižuje ľudskú dôstojnosť, zaslúži si dielo V. Linnu veľké uznanie.“ „Z času na čas, po dlhých medzidobiach, stane sa dačo veľkého v literárnom živote malého národa. To sa stalo teraz vo Fínsku, keď vyšiel ,Neznámy vojak´ od Väinö Linnu.“

Tieto riadky, vypožičan…é zo štokholmského časopisu „Expressen“, sú veľmi vhodné ako úvod, ak chceme upozorniť na Väino Linnu, robotníckeho spisovateľa z Tampere. Celkom nepovšimnuté nezostali ani jeho dve predošlé diela, ale jeho tretia kniha, ,Neznámy vojak´, stala sa veľkou udalosťou v literárnom svete, temer senzáciou, a vyvolala diskusie, s ktorými možno porovnať len debaty, ktoré kedysi vyvolali diela najväčších fínskych spisovateľov Aleksisa Kiviho a Minny Canthovej. Slova sa neujali len tzv. literárne kruhy — spisovatelia, kritici a literárni vedci — na výmene názorov sa živo zúčastnili i prostí čitatelia. Diskutovalo sa na schôdzach spisovateľov, v rozhlase, na stránkach časopisov; v rodinnom živote sa stal ,Neznámy vojak´ všeobecným predmetom hovoru, tak ako bytová otázka v mestách alebo otázka kúpy auta...

... Spisovateľ v knihe nie je vykladačom ani kazateľom. Skutočnosti tu hovoria samy za seba. Autor zobrazuje vojnu a fínskych vojakov bez prikrášlenia a drsne. A pritom tak zmierlivo, že úsmev prebleskuje medzi riadkami i priamo z nich.

Výsledkom je účinný protivojnový román, ktorý síce nehovorí priamo za mier a výslovne ani nikoho neobviňuje, no predsa z neho jasne vidíme, aká šialená, aká zhubná a aká daromná bola vojna pre Fínsko. Správne a otvorene vyslovuje Linnovu myšlienku vojak Lahtinen, jedna z ústredných postáv, keď sa vojaci brodia v zasneženom lese a pritom ešte musia ťahať ťažké sane: ,To je mi prisám robota! A dedinskí boháči si zatiaľ hovejú doma vo foteloch a pekne si preratúvajú nakeťasené peniaze.' ...

... O ,Neznámom vojakovi' sa veľa hovorilo, najviacej pre, ale i proti. Nehovorilo sa bezdôvodne, lebo je to dielo, ktoré pravdepodobne zostane v histórii fínskej národnej literatúry živým predstaviteľom fínskeho duchovného života, veď patrí do tej istej kategórie ako najlepšie diela fínskej literatúry, ktoré vytvorili Juhani Aho, Alexis Kivi, Minna Canthová a llmari Kianto.

Aira Sinnervo , ktorej recenzie často prináša ústredný orgán KS Fínska „Tyokansan sanomat", píše v týchto novinách zo dňa 20. februára 1957: „Najvýznamnejšou literárnou udalosťou tohto roku je nepochybne ,Neznámy vojak' od Väinö Linnu... Dielo sa opiera o tradičné fínske humoristické zobrazenie ľudu, u spisovateľa dokonca vidíme blízku príbuznosť so zobrazovaním v románe ,Sedem bratov' od Alexisa Kiviho. Napriek svojmu humoru je dielo otriasajúcim svedectvom, ktoré zostane i budúcim pokoleniam. O tento román sa viedla živá polemika v novinách, a to oprávnene. Spisovateľ celkom zdeptal slávnostný vlastenecký obraz hrdinu. Zobrazuje fínskeho vojaka ako vytrvalého a nebojazlivého — ale ukazuje i to, že priemerný fínsky vojak je politicky veľmi neuvedomelý a duševne v nevybrúsenom, pôvodnom stave... Za humánnosť a za konštatovanie, že vojna znižuje ľudskú dôstojnosť, zaslúži si dielo V. Linnu veľké uznanie.“