Autonehoda — pre päť ľudí otázka života a smrti. Na tomto pozadí sa ako v spätnom zrkadle vynárajú osudy účastníkov nehody so smrteľnými následkami z celkom iného zorného uhla. Pri nemocničnom lôžku jedného z účastníkov — ťažko raneného vysokého ministerského pracovníka — sa zíde bývalá aj terajšia manželka, dávny priateľ a spolubojovník, kolegovia. Pohľadmi do minulosti hodnotia svoje postoje a konanie: vychádza najavo nadšenie i ľahostajnosť, čestnosť i bezcharakternosť jednotlivcov, predstavujúcich starú aj mladú generáciu. Takouto konfrontáciou autor odhaľuje zložitosť života súčasného človeka, ktorý by mal za každých okolností ostať verný mravným princípom. Bilińského román zo súčasnosti čerpá z atraktívneho prostredia zahraničného obchodu, ponúka čitateľovi zaujímavý dynamický dej a napokon mu necháva priestor aj na vlastné úvahy. WACLAW BILIŃSKI (1921), súčasný poľský prozaik, dramatik a scenárista, sa v svojej tvorbe orientuje na závažné spoločenské témy. Ako jeden z generácie autorov, ktorých vedomie a umelecký postoj formovala vojna, debutoval vojnovým románom Šiesta batéria (Szósta bateria, 1951) a vojnovej tematike ostal verný aj v ďalších románoch: Boj (Bój, 1954), Leto po vojne (Lato po wojnie, 1960), Ceny a vyznamenania (Nagrody i odznaczenia, 1969) a Osud a štipka šťastia (Los i lut szsześcia, 1971), za ktoré bol vyznamenaný viacerými cenami. Neskôr sa venuje problematike budovania krajiny a zmenám v myslení ľudí poznamenaných vojnou. Najvýznamnejším románom z tohto obdobia je Nehoda (Wypadek, 1976) odmenený v literárnej súťaži vypísanej k 30. výročiu PĽR. Vzťahom rodičov a detí sa Biliński venuje v románe Ikony (Ikony, 1979).