Polárne krajiny. Vrcholy sveta. Morské hlbiny

Keď človek definitívne uveril, že Zem je guľatá, začal sa zaujímať o to, čo je na póloch. Pre drevené krehké lode boli dlho neprekonateľnou bariérou mohutné ľady a pre ľudí krutý mráz a surové poveternostné podmienky. Ale človek krôčik za krôčikom predsa prenikol do krajín večného ľadu a snehu a napokon dosiahol aj oba póly. Potom postupne poprechodil zamrznuté kraje a v Antarktíde založil nespočetné výskumné polárne stanice. Tam v mierovej jednote z nových hľadísk skúma svoju rodnú planétu i vplyv najbližšieho vesmíru na ňu.

Človek sa usadil na rovinách, v údoliach riek, na úpätí pohorí, a len pomaly sa odvažoval do vrchov. Bál sa ich, no zároveň ho priťahovali. Najprv to boli iba nebojácni jedinci, čo neodolali volaniu končiarov. Potom odvážnych lezcov pribúdalo, a narodilo sa horolezectvo. Človek kolektívne prekonával »hranice svojich možností« a vrcholy svetových horstiev až po ten najvyšší.

Človek je tvor suchozemský a z obrovských vodných rozlôh dlho poznal iba hladinu pobrežných morí. O hĺbkach oceánov dlho nevedel nič. Až výskumné cesty moreplavcov
čo-to odhalili, no programovo skúmať morské hlbiny začali vedci až v minulom storočí. A ponáranie sa desiatky metrov pod hladinu a budovanie staníc na morskom dne, to je vec posledných desaťročí.

Kto, kedy a za akých podmienok objavil ten-ktorý bod v neznámom zamrznutom svete, o tom hovorí prvá časť tejto encyklopedickej knihy.
Kto, kedy a za akých podmienok zdolal ten-ktorý končiar, o tom sa čitateľ dozvie z druhej časti.
Kto, kedy a za akých podmienok zostúpil do morských hlbín, o tom rozpráva posledná časť obsažnej, pútavej a bohato ilustrovanej kroniky ľudského hrdinstva, vynaliezavosti, zdatnosti, múdrosti a tak trochu i dobrodružstva.
Hranice Zeme. Kde sú? Čítajte!

Vydanie druhé