Colette
Miláčik

1972 | Nakladatelství Slovenský spisovateľ

Miláčik je príbeh o láske. O láske dosť nevšednej a čudnej, o "smiešnej" láske. Ľúbostné vzťahy medzi pôvabným mladým dievčaťom a zrelým prešediveným mužom poznáme nadostač nielen z literatúry ... Mimoriadne krásny mládenec sa zapletie so zrelou, ešte vždy príťažlivou ženou, ktorá však už — aj keď to sama tají — stojí …na prahu päťdesiatky. Jemný a presný, citlivý a pritom aj trocha ironický, teda typicky francúzsky prístup slávnej Colette, azda najväčšieho zjavu medzivojnovej francúzskej prózy, vyčaril z tejto zápletky viac ako bizarnú ľúbostnú historku. Colette sa zahľadela do najskrytejších hlbín duše oboch svojich hrdinov a postupne za predstieraným ľahtikárstvom oboch — bývalej kurtizány a nezodpovedného "vydržiavaného" mládenca — objavuje nielen hlbokú túžbu po ozajstných ľudských vzťahoch, po čistote, ale aj tragický pocit nenávratného času, neúprosný tieň smrti. Lea, krásna kurtizána, sa napokon musí zmieriť s neodvratnou starobou, takisto ako jej Miláčik s dospelosťou, so zodpovednosťou nielen za seba, ale aj za iných — za svoju mladučkú ženu. Colette nepatrila k nijakej z početných literárnych skupín svojich čias, bola a ostala iba sama sebou: spisovateľkou ustavične hľadajúcou dokonalejší, vybrúsenejší tvar a výraz pre svoj múdry, chápavý, zdravým senzualizmom preniknutý pohľad na svet. Miláčik je príbeh o láske. O láske dosť nevšednej a čudnej, o "smiešnej" láske. Ľúbostné vzťahy medzi pôvabným mladým dievčaťom a zrelým prešediveným mužom poznáme nadostač nielen z literatúry ... Mim…oriadne krásny mládenec sa zapletie so zrelou, ešte vždy príťažlivou ženou, ktorá však už — aj keď to sama tají — stojí na prahu päťdesiatky. Jemný a presný, citlivý a pritom aj trocha ironický, teda typicky francúzsky prístup slávnej Colette, azda najväčšieho zjavu medzivojnovej francúzskej prózy, vyčaril z tejto zápletky viac ako bizarnú ľúbostnú historku. Colette sa zahľadela do najskrytejších hlbín duše oboch svojich hrdinov a postupne za predstieraným ľahtikárstvom oboch — bývalej kurtizány a nezodpovedného "vydržiavaného" mládenca — objavuje nielen hlbokú túžbu po ozajstných ľudských vzťahoch, po čistote, ale aj tragický pocit nenávratného času, neúprosný tieň smrti. Lea, krásna kurtizána, sa napokon musí zmieriť s neodvratnou starobou, takisto ako jej Miláčik s dospelosťou, so zodpovednosťou nielen za seba, ale aj za iných — za svoju mladučkú ženu. Colette nepatrila k nijakej z početných literárnych skupín svojich čias, bola a ostala iba sama sebou: spisovateľkou ustavične hľadajúcou dokonalejší, vybrúsenejší tvar a výraz pre svoj múdry, chápavý, zdravým senzualizmom preniknutý pohľad na svet.

Stav

Dobrý

až velmi dobrý, lehce opotřebená obálka

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý, až velmi dobrý, lehce opotřebená obálka
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	128
Jazyk:	slovensky
Edice:	Spoločnosť priateľov krásnych kníh
Vydání:	1. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	28. 12. 2024 10:26
Číslo položky:	1094716

O autorovi

Colette

Colette, plným jménem Sidonie-Gabrielle Colette, literární pseudonymy Willy nebo Colette-Willy byla francouzská varietní umělkyně, novinářka a spisovatelka nominovaná v roce 1948 na Nobelovu cenu za literaturu. Narodila se jako nejmladší z vlastních i nevlastních sester v početné rodině válečného veterána a majitele realit a jeho ženy Sidonie na burgundském venkově. Školu opustila v 16 letech, byla však zároveň vzdělávána doma rodiči, kteří se zajímali o literaturu a vedli bohatou korespondenci. V 16 letech se v Paříži seznámila s třicetiletým literátem Henrym Gauthierem-Villarsem, za kterého se roku 1893 provdala. Napsala sérii převážně sentimentálních románů v "Ich formě", pod pseudonymem Willy. Využila v nich vlastní vzpomínky na dětství i mládí. Po rozvodu od roku 1906 bydlela u Natalie Clifford Barneyové, věnovala se vystupování ve varieté jako herečka, mim i tanečnice, mimo jiné v Moulin Rouge. Udržovala poměr se ženami a proslula skandály. Po cestě do Itálie roku 1910 vydala autobiografický román Vagabundka, za který obdržela Goncourtovu literární cenu. Roku 1912 se podruhé provdala, za barona Henryho de Jouvenel des Ursins , žurnalistu deníku Le Matin, který v 1. světové válce vstoupil do armády a udělal vojenskou a politickou kariéru. Nadále psala romány a pravidelně také fejetony. Roku 1923 podepsala svou knihu poprvé vlastním jménem Colette. Potřetí se provdala roku 1935 za mladého a bohatého obchodníka s perlami Maurice Goudeketa , s nímž od roku 1932 ráda cestovala. Od roku 1939 byla vlivem artrózy kloubů nucena zůstat ve svém bytě v Paříži a napsala autobiografický text De ma fenêtre , který vyšel roku 1943. V letech 1943-1945 ukrývala doma židovského uprchlíka. Roku 1945 byla jmenována členkou Goncourtovy akademie a Francouzské akademie a následně jí byl udělen Řád čestné legie. V letech 1948-1950 Goudeket financoval vydání j...

Více od autora