Knihy
Umění a architektura
Výtvarné umění
Karol Vaculík
Maliarstvo XIX. storočia na Slovensku

Karol Vaculík
Maliarstvo XIX. storočia na Slovensku : Devätnásť štvorfarebných reprodukcií

1956 | Nakladatelství Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry

Monografia mapujúca výrazové tendencie maliarskeho umenia na území Slovenska počas 19 storočia. Publikácia obsahuje monografickú štúdiu Karola Vaculíka doplnenú o 19 reprodukcií na samostatných listoch. Monografia mapujúca výrazové tendencie maliarskeho umenia na území Slovenska počas 19 storočia. Publikácia obsahuje monografickú štúdiu Karola Vaculíka doplnenú o 19 reprodukcií na samostatných listoc…h.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	volné listy v deskách
Počet stran:	17 s., 19 listů obr. příl
Jazyk:	slovensky
Edice:	Slovenské výtvarné umenie
Vydání:	Vyd. 1.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	31. 1. 2025 10:44
Číslo položky:	1123051

O autorovi

Karol Vaculík

Karol Vaculík sa narodil 11. januára 1921 ako prvé z piatich detí mladým novomanželom Vaculíkovcom. Detstvo a mladosť prežil v Trnave, kde v roku 1940 zmaturoval na miestnom gymnáziu. V tom istom roku sa zoznámil so svojou budúcou ženou, Emíliou Duchoňovou, ktorá svoj profesionálny život zasvätila medicíne. Vysokoškolské štúdium začal Karol Vaculík na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde sa okrem dejín umenia, estetiky, filozofie venoval aj štúdiu francúzskeho jazyka. V týchto časoch sa Karol Vaculík zoznámil so svojimi celoživotnými priateľmi, maliarmi Milošom Alexandrom Bazovským a Vincentom Hložníkom. V štúdiu dejín umenia neskôr pokračoval vo Viedni, pričom ich ukončil v roku 1948 na Karlovej Univerzite v Prahe pod vedením A. Matějíčka, J. Květa a J. Mukařovského. Už na začiatku 40. rokov publikoval kritiky dobového výtvarného umenia a spolupracoval pri vydávaní výtvarných publikácií V. H. Kurthu a Spolku slovenských výtvarných umelcov. V roku 1944 mu vyšli prvé dve autorské publikácie - albumy reprodukcií Jána Koniareka a Gotických tabulí v Liptovskom svätom Mikuláši. O dva roky neskôr pripravil slovenskú časť výstavy mladého československého umenia v galérii v Rue La Boëtie v Paríži. Od roku 1952 bol poverený vedením Slovenskej národnej galérie. Svojím úsilím vybudoval z tejto inštitúcie moderný ústav, ktorý získal uznanie nielen v Československu, ale i v múzejných a galerijných kruhoch v zahraničí. V roku 1970 bol odvolaný z funkcie riaditeľa SNG. Dôvodom bola výstava k 25. výročiu oslobodenia, ktorú zorganizoval v Prahe. Predovšetkým u predstaviteľoch Sovietskeho veľvyslanectva vyvolala vlnu odporu, ako príliš \"formalistická\". V SNG ale zostáva pracovať až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989, pričom niekoľko rokov vedie Umenovedné oddelenie. Svoju druhú ženu, spolupracovníčku Ľudmilu Peterajovú, si berie v roku 1972. Posledné roky života mu znepríjemňuje cukrovka. Zomiera 5. júla 1992 na chate u...

Více od autora