Jožo Nižnánsky vo svojom románe Lásky Žofie Bosniakovej uvádza nás na začiatok XVII. storočia. Oboznamuje čitateľa s mnohými významnými historickými osobami, najmä so Žofiou Bosniakovou, jej manželom Fraňom Vešelínom i jeho druhou ženou Máriou Széchyčkou, ktorú básnici ospevujú ako Muránsku Venušu. Spisovateľ v románe, ktorý po prvý raz vychádza knižne, oživuje v rámci pútavého deja, oplývajúceho ľúbostnými zápletkami i politickými intrigami, zaujímavý úsek minulosti Slovenska. Na zrúcaninách Strečna, Muránskeho a Fiľakovského hradu neúprosný zub času dokonáva svoje dielo, no v románe Joža Nižnánskeho sa tieto hrady vynárajú v plnej sláve.

Jožo Nižnánsky v tomto románe prvý prozaicky spracoval historickú tému, ktorá predtým svojou mravnou hĺbkou a dojímavosťou zaujala a inšpirovala aj Hviezdoslava k vytvoreniu úchvatného eposu a F. R. Osvalda k napísaniu balady o Žofii Bosniakovej. Hviezdoslav básnicky spracúva bolesť, ktorá vznikla z citovej lásky hlavnej hrdinky, no autor nášho románu rozoberá všetky jej lásky a celú dobu v jej rozmarnej kráse, búrlivej samopaši, romantike, takže sa v diele odráža ako skvelý kontrast jemná duša a čistý človek, akým bola Žofia Bosniaková. Nižnánskemu sa plne vydarili aj epizodické postavy (napríklad Štefan Kun), pri ktorých sa zaskvel jeho zmysel pre humor a romantickú perokresbu.

Historicko-dobrodružný román Joža Nižnánskeho „Lásky Žofie Bosniakovej“ je ďalším pozitívnym výsledkom autorovho cieľavedomého a chvályhodného úsilia vyčariť z našej bohatej minulosti všetky deje, ktoré si zaslúžia pozornosť potomkov.