Martin Slivka
Karol Plicka : básnik obrazu

1982 | Nakladatelství Osveta

Mnohotvárne dielo národného umelca prof. Karola Plicku — folkloristické, filmové a fotografické — patrí do širokého spoločenského povedomia Nesie pečať výraznej osobnosti, má vysoké estetické hodnoty, pritom je vskutku ľudové a nachádza si cestu k srdciam všetkých. Ako také patrí k základnému fondu slovenskej a českej …kultúry. I napriek tomu okrem príležitostných článkov, spravidla pri okrúhlych výročiach tvorcu, alebo recenzií vítajúcich nové diela, nejestvuje celkový pohľad na rozsiahlu Plickovu tvorbu, ktorý by analyzoval umelcov osobnostný rukopis, poukázal na jeho estetické hodnoty a dejinné súvislosti.

Monografia Karol Plicka — básnik obrazu sa síce sústreďuje iba na Plickovo fotografické a filmové dielo, no zároveň ho vidí aj v súvislostiach okolitej tvorby a začleňuje ho do domácich i medzinárodných relácií vývoja fotografie, filmu a umenia vôbec.

Publikácia je prínosom nielen svojou témou, ale aj spôsobom spracovania. Súbežnosť dvoch plánov — autorského textu a Plickových spomienok, vyznaní, komentárov - vytvára jej vonkajškovú plasticitu a súčasne prehlbuje i jej vnútornú obsahovosť. V súlade s textom aj bohatá obrazová zložka knihy má dva plány. Jeden je prierezom Plickovej výtvarnej fotografie, druhý ukazuje v pracovných a osobných snímkach proces autorovej tvorby, dokumentuje udalosti. Na tomto tvorivom prístupe sa pred čitateľom odvíja odborná analýza Plickovho diela, pričom zároveň je vždy prítomný aj tvorca sám, ktorého spomienky a vyznania dávajú nahliadnuť do intímneho zákutia jeho tvorby, odkrývajú jeho názorový a pocitový svet. V tvorivej symbióze s autorským textom pomáhajú tak čitateľovi preniknúť k podstate tohto nadovšetko osobnostného diela a vidieť ho v širších umenovedných súvislostiach.

Zázemie každej monografie je poznačené aj osobným vzťahom autora k zvolenej téme. Autor tejto publikácie — Martin Slivka, filmový režisér a pedagóg Vysokej školy múzických umení v Bratislave, patrí k popredným žiakom prof. Plicku a vo svojej praktickej filmovej činnosti je jedným z pokračovateľov jeho diela. Kniha je výsledkom ich tridsaťročného osobného kontaktu, pracovných stykov, priateľských vzťahov a predovšetkým autorovho úprimného záujmu i dôverného poznania diela prof. Plicku. Tieto poznatky a osobné kontakty mu dovolili preniknúť hlboko pod povrch vecí a v dialógu žiaka so svojim učiteľom obohatiť publikáciu o cenný súbor spomienok, úvah i odpovedí aj na také otázky, ktoré môže položiť iba blízky priateľ.

Okrem osobných predpokladov prispieva k hodnote knihy aj odborná erudícia autora, ktorý po skončení Filmovej fakulty AMU v Prahe absolvoval ešte etnografiu a folkloristiku na Karlovej univerzite a svoje umenovedné štúdiá zavŕšil hodnosťou kandidáta vied o umení. Plickovo dielo, vyžadujúce si komplexný filmologický, etnografický a umenovedný pohľad, našlo teda pre túto náročnú prácu naozaj odborne pripraveného autora, ktorý svoju úlohu ponímal ako morálnu povinnosť. Výsledok nie je adoratívnym obdivom žiaka k svojmu učiteľovi, ale odborným vyhodnotením kultúrneho dedičstva z pozície našej súčasnej umenovedy. Z knihy vyžaruje úprimný záujem o dôkladnú analýzu bohatej Plickovej tvorby a láska k spracovanej téme. Dôverná znalosť umelcovho diela, skúsenosti filmára, poznatky filmológa, pohľad etnografa a napokon syntéza umenovedca sa stali predpokladom vzniku priekopníckej práce, ktorá zapĺňa dávno pociťovanú medzeru. Je cenným prínosom k dejinám slovenskej fotografie a filmu. Mnohotvárne dielo národného umelca prof. Karola Plicku — folkloristické, filmové a fotografické — patrí do širokého spoločenského povedomia Nesie pečať výraznej osobnosti, má vysoké estetické hodnoty,… pritom je vskutku ľudové a nachádza si cestu k srdciam všetkých. Ako také patrí k základnému fondu slovenskej a českej kultúry. I napriek tomu okrem príležitostných článkov, spravidla pri okrúhlych výročiach tvorcu, alebo recenzií vítajúcich nové diela, nejestvuje celkový pohľad na rozsiahlu Plickovu tvorbu, ktorý by analyzoval umelcov osobnostný rukopis, poukázal na jeho estetické hodnoty a dejinné súvislosti.

Monografia Karol Plicka — básnik obrazu sa síce sústreďuje iba na Plickovo fotografické a filmové dielo, no zároveň ho vidí aj v súvislostiach okolitej tvorby a začleňuje ho do domácich i medzinárodných relácií vývoja fotografie, filmu a umenia vôbec.

Publikácia je prínosom nielen svojou témou, ale aj spôsobom spracovania. Súbežnosť dvoch plánov — autorského textu a Plickových spomienok, vyznaní, komentárov - vytvára jej vonkajškovú plasticitu a súčasne prehlbuje i jej vnútornú obsahovosť. V súlade s textom aj bohatá obrazová zložka knihy má dva plány. Jeden je prierezom Plickovej výtvarnej fotografie, druhý ukazuje v pracovných a osobných snímkach proces autorovej tvorby, dokumentuje udalosti. Na tomto tvorivom prístupe sa pred čitateľom odvíja odborná analýza Plickovho diela, pričom zároveň je vždy prítomný aj tvorca sám, ktorého spomienky a vyznania dávajú nahliadnuť do intímneho zákutia jeho tvorby, odkrývajú jeho názorový a pocitový svet. V tvorivej symbióze s autorským textom pomáhajú tak čitateľovi preniknúť k podstate tohto nadovšetko osobnostného diela a vidieť ho v širších umenovedných súvislostiach.

Zázemie každej monografie je poznačené aj osobným vzťahom autora k zvolenej téme. Autor tejto publikácie — Martin Slivka, filmový režisér a pedagóg Vysokej školy múzických umení v Bratislave, patrí k popredným žiakom prof. Plicku a vo svojej praktickej filmovej činnosti je jedným z pokračovateľov jeho diela. Kniha je výsledkom ich tridsaťročného osobného kontaktu, pracovných stykov, priateľských vzťahov a predovšetkým autorovho úprimného záujmu i dôverného poznania diela prof. Plicku. Tieto poznatky a osobné kontakty mu dovolili preniknúť hlboko pod povrch vecí a v dialógu žiaka so svojim učiteľom obohatiť publikáciu o cenný súbor spomienok, úvah i odpovedí aj na také otázky, ktoré môže položiť iba blízky priateľ.

Okrem osobných predpokladov prispieva k hodnote knihy aj odborná erudícia autora, ktorý po skončení Filmovej fakulty AMU v Prahe absolvoval ešte etnografiu a folkloristiku na Karlovej univerzite a svoje umenovedné štúdiá zavŕšil hodnosťou kandidáta vied o umení. Plickovo dielo, vyžadujúce si komplexný filmologický, etnografický a umenovedný pohľad, našlo teda pre túto náročnú prácu naozaj odborne pripraveného autora, ktorý svoju úlohu ponímal ako morálnu povinnosť. Výsledok nie je adoratívnym obdivom žiaka k svojmu učiteľovi, ale odborným vyhodnotením kultúrneho dedičstva z pozície našej súčasnej umenovedy. Z knihy vyžaruje úprimný záujem o dôkladnú analýzu bohatej Plickovej tvorby a láska k spracovanej téme. Dôverná znalosť umelcovho diela, skúsenosti filmára, poznatky filmológa, pohľad etnografa a napokon syntéza umenovedca sa stali predpokladom vzniku priekopníckej práce, ktorá zapĺňa dávno pociťovanú medzeru. Je cenným prínosom k dejinám slovenskej fotografie a filmu.

Stav

Velmi dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Velmi dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	243
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Karel Plicka
Edice:	1. svazek ed. 1. svazek ed. Fotografická a filmová tvorba
Vydání:	1., vyd.
Vydáno v:	Martin
Vystaveno:	22. 4. 2026 9:52
Číslo položky:	1713512

O autorovi

Martin Slivka

Martin Slivka byl slovenský dokumentarista, režisér, scenárista a etnograf. V roce 1955 absolvoval na pražské FAMU studium dokumentární tvorby u profesora Karla Plicky. Hned po skončení studia začal působit zpočátku jako dramaturg, později jako režisér a scenárista. Středem jeho zájmu byla především etnografie a lidová kultura, což se odrazilo nejen v jeho filmové tvorbě. I proto se rozhodl na Filozofické fakultě Univerzity Karlovy studovat obor etnografie a folkloristiky, který úspěšně absolvoval v roce 1963. Od roku 1967 působil v Studiu krátkých filmů v Bratislavě jako režisér, kde natočil řadu významných dokumentů. Od roku 1977 začal učit obor dokumentaristika na VŠMU v Bratislavě a zde se v roce 1990 stal i děkanem Filmové a televizní fakulty. Autorsky se podílel na více než 140 filmech. Za svou filmovou tvorbu získal řadu ocenění. Martin Slivka se stal průkopníkem etnografické linie slovenského dokumentu. V jeho tvorbě lze cítit výrazné ovlivnění Karlem Plickou, avšak Slivka je tvůrcem využívajícím moderní jazyk. Po absolvování studia na FAMU začal působit ve Slovenské filmové tvorbě a ve Studiu krátkých filmů. V roce 1960 natočil spolu s Karlem Skřipským 4dokument Pieseň farieb a tvarov . V tomto díle navázal na tvorbu Karla Plicky. Následující rok natočil společně s Miloslavem Kubíkem dokument Cesta k dnešku, který se zaměřuje na dějiny slovenského dělnického hnutí. Jeho samostatný debut Voda a práca z roku 1963 získal na Mezinárodním krátkometrážním filmovém festivalu v Krakově ocenění Zlatý drak. Tento bezkomentářový dokument se opírá převážně o hudbu a obraz. Hudbou jsou zde ruchy a přirozené zvuky, které dotvářejí obraz. Tématem se staly technické památky, které ke své práci využívají vodu, například mlýny. Kameramanem byl Jozef Grussmann a autorem hudby Ilja Zeljenka. V Bulharsku, v blíže neurčeném kraji, natočil v roce 1968 dokument Odchádza človek ...

Více od autora