Miloslav Stingl
Indiánsky oheň : cesta Latinskou Amerikou po stopách nejvýznamnějších indiánskych vojen a najstarších indiánskych bojovníkov

1979 | Nakladatelství Mladé letá

„Indiánsky oheň. Oheň indiánskych zapasov, indiánskych vojen, bojov slávnych indiánskych náčelníkov. Všetci sme už o nich počuli. Niektorých z najslávnejších bojovníkov poznáme i po mene: Sediaci Býk, Geronimo. Sú nám známe aj mená tých najstatočnejších kmeňov — počuli sme o Apačoch, poznáme Siouxov. A poznáme tiež mie…sta, kde boli vybojované najslávnejšie z týchto indiánskych zápasov. Poznáme teda Arizonu, Severnú i Južnú Dakotu, studený Wisconsin. Vieme o bitke na Little Big Horne. Samozrejme, počuli sme aj o masakre pri Wounded Knee. Ale všetky tieto miesta, všetky tieto mená sú len časťou celého obrazu indiánskych vojen. Pretože najrozsiahlejšie indiánske zápasy holi vlastne vybojované v tej časti kontinentu, ktorú teraz nazývame „Latinská“, teda na území, ktoré leží južne od hraníc dnešných Spojených štátov amerických — v Mexiku, Strednej Amerike, Južnej Amerike aj na Antilských ostrovoch. A práve tu — na ostrovoch plávajúcich na modrej hladine Karibského mora — sa vlastne začínajú celé dejiny indiánskych vojen. Ako málo však dnes o nich vieme! Mená hrdinov, zápasov karibských a všetkých latinskoamerických Indiánov, rovnako ako mená bojísk, kde títo Indiáni podstúpili svoje najdôležitejšie stretnutia, sú dnes zabudnuté. Utopili sa v zabudnutí, hlbokom ako Karibské more.“

Voľné pokračovanie knihy Indiáni na vojnovom chodníku od známeho autora-amerikanistu Miloslava Stingla nám približuje odboj juhoamerických a stredoamerických Indiánov proti španielskym kolonizátorom. Odboj, ktorý nebol ucelený, ale existoval cez desiatky krátkodobých akcií na malých územiach. Dozvieme sa o povstaniach Indiánov z ostrova Grenady v Karibskom mori, o bojoch mierumilovných Tainov, náčelníka Hatueya, Tupaca Amaru, chilských Araucáncov i preslávených stredoamerických Mayov z Yucatánu.

Pútavé rozprávanie autora, ktorý sa dejinami Indiánov zaoberá mnoho rokov a sám miesta, o ktorých píše, navštívil, iste nesklame čitateľov, čo si so záujmom prečítali jeho knihu Indiáni na vojnovom chodníku, ani tých, čo po tejto knihe Miloslava Stingla siahajú po prvý raz. „Indiánsky oheň. Oheň indiánskych zapasov, indiánskych vojen, bojov slávnych indiánskych náčelníkov. Všetci sme už o nich počuli. Niektorých z najslávnejších bojovníkov poznáme i po mene: Sediaci Býk,… Geronimo. Sú nám známe aj mená tých najstatočnejších kmeňov — počuli sme o Apačoch, poznáme Siouxov. A poznáme tiež miesta, kde boli vybojované najslávnejšie z týchto indiánskych zápasov. Poznáme teda Arizonu, Severnú i Južnú Dakotu, studený Wisconsin. Vieme o bitke na Little Big Horne. Samozrejme, počuli sme aj o masakre pri Wounded Knee. Ale všetky tieto miesta, všetky tieto mená sú len časťou celého obrazu indiánskych vojen. Pretože najrozsiahlejšie indiánske zápasy holi vlastne vybojované v tej časti kontinentu, ktorú teraz nazývame „Latinská“, teda na území, ktoré leží južne od hraníc dnešných Spojených štátov amerických — v Mexiku, Strednej Amerike, Južnej Amerike aj na Antilských ostrovoch. A práve tu — na ostrovoch plávajúcich na modrej hladine Karibského mora — sa vlastne začínajú celé dejiny indiánskych vojen. Ako málo však dnes o nich vieme! Mená hrdinov, zápasov karibských a všetkých latinskoamerických Indiánov, rovnako ako mená bojísk, kde títo Indiáni podstúpili svoje najdôležitejšie stretnutia, sú dnes zabudnuté. Utopili sa v zabudnutí, hlbokom ako Karibské more.“

Voľné pokračovanie knihy Indiáni na vojnovom chodníku od známeho autora-amerikanistu Miloslava Stingla nám približuje odboj juhoamerických a stredoamerických Indiánov proti španielskym kolonizátorom. Odboj, ktorý nebol ucelený, ale existoval cez desiatky krátkodobých akcií na malých územiach. Dozvieme sa o povstaniach Indiánov z ostrova Grenady v Karibskom mori, o bojoch mierumilovných Tainov, náčelníka Hatueya, Tupaca Amaru, chilských Araucáncov i preslávených stredoamerických Mayov z Yucatánu.

Pútavé rozprávanie autora, ktorý sa dejinami Indiánov zaoberá mnoho rokov a sám miesta, o ktorých píše, navštívil, iste nesklame čitateľov, čo si so záujmom prečítali jeho knihu Indiáni na vojnovom chodníku, ani tých, čo po tejto knihe Miloslava Stingla siahajú po prvý raz.

Garantujeme doručení do Vánoc při objednání do 18. 12. 2025.

Stav

Dobrý

potrhaná obálka, vybledlý hřbet

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý, potrhaná obálka, vybledlý hřbet
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	147
Jazyk:	slovensky
Ilustrátor:	Adela Jakabová
Edice:	Klub mladých čitateľov
Vydání:	Vyd. 1.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	16. 8. 2024 15:14
Číslo položky:	944600

O autorovi

Miloslav Stingl

Miloslav Stingl byl český cestovatel, etnograf a spisovatel, který osobně poznal řadu domorodých kultur a zpracoval své zážitky v četných knihách. Byl čestným náčelníkem indiánského kmene Kikapú . Narodil se v Bílině, jeho otec pracoval jako důlní inženýr. Vyrůstal se sestrou Hedvikou. Z Bíliny se musela jeho rodina odstěhovat, když Sudety v roce 1938 obsadilo nacistické Německo, nejprve do Kosmonos a poté do Rakovníka, kde rodina prožila většinu války. Po válce se rodina přestěhovala do Karlových Varů, které považoval za svůj domov. Po únoru 1948 ještě jako neplnoletý se spolužáky šířil protistátní letáky, odsouzen byl k podmíněnému trestu. Vystudoval mezinárodní právo na Filozofické fakultě Univerzity Karlovy, poté dálkově tamtéž vystudoval etnografii. V letech 1962 až 1972 pracoval v Akademii věd, kde odpovídal za výzkum mimoevropských národů, jejich kultur a umění. Poté z Akademie odešel a byl spisovatelem na volné noze. Od roku 1980 žil v Praze. Nikdy nebyl členem žádné politické strany nebo politického hnutí, spolupráci s vojenskou zpravodajskou službou v 50. letech odmítl. V roce 1977 podepsal Antichartu , na což podle svých vlastních slov nebyl hrdý. Byl ženatý a měl tři děti. Byl skautem, jeho skautská přezdívka zněla Mauglí. Zemřel dne 11. května 2020 ve věku 89 let. Jeho první zahraniční cesta byla do Tuniska. Po celý život konal rozsáhlé cesty a expedice, během nichž navštívil 151 zemí na všech kontinentech. Jeho hlavní zájem patřil obyvatelům navštívených zemí, například Mayům, Polynésanům, australským Aborigenům, Inuitům atd. Stingl dokázal komunikovat nebo se částečně domluvit 17 jazyky. Asi nejexotičtější z nich byl jazyk papuánského kmene Kumů. Ostrov Nová Guinea procestoval v době, kdy mezi zdejšími kmeny ještě přežíval kanibalismus a rituální lov lebek. On sám byl mezi Papuánci na Nové Guineji...

Více od autora