Jozef Nižnánsky
Čachtická pani

1980 | Nakladatelství Tatran

Keď nám dnes naskakujú zimomriavky, len čo na filmovom plátne alebo na televíznej obrazovke vidíme moderný horror, ani si neuvedomujeme, že podobné hrôzostrašné historky sa diali aj u nás a ešte vo väčších rozmeroch. Neuveriteľné kúsky „krvavej grófky“ Alžbety Báthoryčky, ktorá v šestnástom a sedemnástom storočí neobme…dzene vládla z Čachtického hradu nad svojimi majetkami a svojimi poddanými, inšpirovali úspešného spisovateľa historicko-dobrodružných románov Joža Nižnánskeho , aby napísal znamenitý „horror“ v čase, keď toto slovo ešte nebolo v literárnovednom slovníku.

V románe ožíva kus našich dejín, smutných dejín, keď cena života poddaného človeka klesla na najnižšiu hodnotu. Do týchto smutných dejín sa „čachtická pani“ zapísala svojou sadistickou ukrutnosťou najmä voči bezbranným mladým ženám a dievčatám. Usmrtila veľa nevinných žien a vyžívala sa v ich mučení. Pomáhali jej pri tom kreatúry, ktoré jej boli zo strachu zaviazané slepou poslušnosťou a ktoré boli samy najúbohejšími typmi ľudskej zvrhlosti a ukrutnosti. Keď to všetko roku 1610 vyšlo najavo, uväznili Báthoryčku doživotne na vlastnom hrade, aby sa škandál ututlal. Tu aj roku 1614 umrela — podľa niektorých prameňov otrávená.

Nižnánskeho podanie autentického historického materiálu umožňuje čitateľovi ponoriť sa do našej minulosti a živo sledovať jej pohnuté deje. Autorova fantázia s nevšednou farbitosťou a plastickosťou dopĺňa smutný obraz, ktorý nakreslili dejiny samy. Najnovšie vydanie je doplnené výstižnými ilustráciami Stanislava Dusíka. Keď nám dnes naskakujú zimomriavky, len čo na filmovom plátne alebo na televíznej obrazovke vidíme moderný horror, ani si neuvedomujeme, že podobné hrôzostrašné historky sa diali aj u nás a ešte vo vä…čších rozmeroch. Neuveriteľné kúsky „krvavej grófky“ Alžbety Báthoryčky, ktorá v šestnástom a sedemnástom storočí neobmedzene vládla z Čachtického hradu nad svojimi majetkami a svojimi poddanými, inšpirovali úspešného spisovateľa historicko-dobrodružných románov Joža Nižnánskeho , aby napísal znamenitý „horror“ v čase, keď toto slovo ešte nebolo v literárnovednom slovníku.

V románe ožíva kus našich dejín, smutných dejín, keď cena života poddaného človeka klesla na najnižšiu hodnotu. Do týchto smutných dejín sa „čachtická pani“ zapísala svojou sadistickou ukrutnosťou najmä voči bezbranným mladým ženám a dievčatám. Usmrtila veľa nevinných žien a vyžívala sa v ich mučení. Pomáhali jej pri tom kreatúry, ktoré jej boli zo strachu zaviazané slepou poslušnosťou a ktoré boli samy najúbohejšími typmi ľudskej zvrhlosti a ukrutnosti. Keď to všetko roku 1610 vyšlo najavo, uväznili Báthoryčku doživotne na vlastnom hrade, aby sa škandál ututlal. Tu aj roku 1614 umrela — podľa niektorých prameňov otrávená.

Nižnánskeho podanie autentického historického materiálu umožňuje čitateľovi ponoriť sa do našej minulosti a živo sledovať jej pohnuté deje. Autorova fantázia s nevšednou farbitosťou a plastickosťou dopĺňa smutný obraz, ktorý nakreslili dejiny samy. Najnovšie vydanie je doplnené výstižnými ilustráciami Stanislava Dusíka.

Stav

Dobrý

zašlá obálka

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý, zašlá obálka
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	587
Jazyk:	slovensky
Edice:	36. svazek ed. 36. svazek ed. Meteor
Vydání:	3. preprac. vyd.
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	24. 5. 2024 14:16
Číslo položky:	852214

O autorovi

Jozef Nižnánsky

Jožo Nižnánsky byl slovenský básník, spisovatel-prozaik, publicista a překladatel, autor populárních historických románů a pověstí. Pocházel z nemajetné rodiny, jeho otec byl železniční dozorce. Základní školu navštěvoval v Brestovanech, Zavaru a v Satu Mare , gymnázium potom ve Svätém Juru a v Trnavě. Po maturitě se zapsal na práva, která však nedokončil, neboť dal z finančních důvodů přednost novinářské praxi. Od roku 1923 se tak stal novinářem z povolání. Mezi lety 1924 a 1938 byl redaktorem deníku agrární strany Slovenská politika, kde uveřejnil většinu svých románů na pokračování. Postupně redigoval časopisy Nový svet , časopisy Demokratické strany Čas v obrazoch a Demokratický týždenník , Život v obrazoch a jiné. V letech 1949 – 1951 pracoval jako redaktor ve Vydavatelství ROH, v letech 1950-1954 pracoval ve vydavatelství Obroda, od roku 1952 byl také redaktorem Světa socialismu, později Slovenského nakladatelství dětské knihy a do roku 1957, kdy odešel do důchodu, ve slovenském vydavatelství Mladé letá. Od této doby se věnoval překladatelské činnosti a přeložil: více než 20 děl z ruštiny němčina maďarština francouzština

Více od autora