Mária Haštová
Až půjdeš po lukách

Mária Haštová

Narodila sa 21. septembra 1922 v Píle-Častej v rodine horára. Do ľudovej školy chodila v Modre, Píle a Dubovej, do meštianskej školy v Modre. Potom absolvovala obchodný kurz v Bratislave, po jeho skončení roku 1942 pracovala v Ústave pre telesne postihnutých a po vojne v Štátnom úrade vojnových poškodencov. V rokoch 1953-1959 bola pracovníčkou Pedagogického nakladateľstva a zároveň vedúcou redaktorkou dvojtýždenníka pre deti Zornička. Potom odišla zo zdravotných dôvodov do dôchodku a venuje sa literárnej tvorbe. Žije v Bratislave. Po viacerých rokoch časopiseckého publikovania veršov a krátkych próz pre deti knižne debutovala veršovanou skladbou na motívy známej humoristickej ľudovej rozprávky O veľkej repe , ktorú zhudobnil Šimon Jurovský a roku 1952 vyšla na gramofónovej platni. Zbierka básničiek pre deti Kvietky je inšpirovaná dôverným poznaním prírody, roku 1953 ju zhudobnil Janko Matuška a naspieval Detský rozhlasový súbor, a zbierka Veselá škola zážitkami z detstva a zo školských lavíc. Leporelo Dva stolčeky , zbierky veršov pre najmenších školákov Do desať a Kto aké dvierka má , ako aj veršovaná rozprávka Zlatovláska a leporelá Hore, hore, už sú biele zore a Hop, cup, na nôžky dokresľujú literárny profil Márie Haštovej ako autorky drobných veršovaných foriem pre najmladších čitateľov a deti predškolského veku. Rovnocennou súčasťou jej literárnej tvorby sú aj prozaické žánre pre deti a mládež. Kniha Zo starej horárne je súborom lyrických príbehov o čistote medziľudských vzťahov a láskavom prístupe k prírode. Krátke príbehy zo života detí v materskej škole vyrozprávala v knižke Zrkadielko . Autorská rozprávka Juro Buro je humorným príbehom súčasného škôlkára. Podľa námetu M. Haštovej nakrútila Slovenská televízia príbeh dievčatka a psa s názvom Kamarát Cézar. Okrem toho dlhé roky spolupracovala so Slovenským rozhlasom, pre ktorý napísala rozprávky Kto býva ...