Ondrej Kondáš sa narodil 29. septembra 1930 v Nižnej Kamenici na východnom Slovensku, v malom domčeku, kde žil v lone malebnej prírody v blízkosti Slánskych vrchov s rodičmi a so staršou sestrou až pokým neodišiel na stredoškolské štúdiá. Jeho záujem o poznávanie sa začal prejavovať už vo veľmi mladom veku, kedy ho často bolo možné zazrieť ani nie tak pri hre s rovesníkmi, ako skôr niekde v ústraní - s knihou v ruke. Kvôli čítaniu zanedbával aj povinnosti okolo domu, a keď už naozaj nebolo úniku a Ondro musel pomáhať napr. pri prácach na poli, využíval každú voľnú chvíľku aj tu „kognitívne“; napríklad sediac vzadu na voze sa učil anglické slovíčka . „Knihy a len knihy – to bol pre neho najvhodnejší darček“, spomína jeho sestra Betka. Táto jeho láska k poznávaniu ho sprevádzala po celý život. K ďalším typickým charakteristikám profesora Kondáša patrila už od chlapčenských čias bystrosť jeho umu a vitalita. Už počas štúdia na prešovskom gymnáziu bol medzi spolužiakmi známy pre výborný prospech, ale aj pre účasť na kultúrno-spoločenských akciách a súťažiach. Vyznačoval sa živou činorodosťou, veľmi dobrými organizačnými schopnosťami, prirodzenou inteligenciou a optimizmom. Rád sa angažoval pre zmysluplné veci, do ktorých sa vedel naplno vložiť – len tak ho niečo neodradilo. Táto vlastnosť bola preňho takisto typická celý život. Treba však povedať, že Ondrej bol nielen „hltačom poznatkov“, ale aj typickým študentom, so všetkým, čo k tomu patrí - aj keď mal školu rád a s učením nemal problémy, nevyhol sa dvojke, ani trojke zo správania. Mal totiž rád podnikateľské aktivity - organizoval výlety, lyžovačky, zábavy, pričom raz sa mu akýmsi fígľom podarilo zrušiť vyučovanie na gymnáziu... K jeho celkovému formovaniu prispeli aj niektoré smutné zážitky a životné skúsenosti. Ako teenager prežil frontové udalosti, s citlivým vnímaním odsunu jeho spolužiakov do koncentračných táborov . Na východnom Slovensku žilo veľa židovských rodín, ktoré dopla...