Narodila sa 7. júna 1944 v Kežmarku v rodine inžiniera. Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v rodisku pokračovala v štúdiu na filozofickej fakulte v Prešove . Po skončení školy začala pracovať a dosial' pracuje v Mestskom múzeu v Kežmarku. Jej prozaickú tvorbu i publicistické príspevky ovplyvnila história rodného mesta. Debutovala románom Ad revidendum , ktorý je kronikou posledného školského roka pred maturitou. Autorka v ňom prejavila svoj pozorovací talent a celkovo sa zaradila do prúdu próz venujúcich sa vstupu mladých ľudí do života, ktoré v našej literatúre vznikali v 60. rokoch. Roku 1975 vydala historický román Muž, ktorý kráčal za smrťou, čerpajúci z čias protihabsburského povstania Františka II. Rakóciho a odohrávajúci sa v Kežmarku na prelome 17. a 18. storočia. Určujúca je v ňom dobrodružno-sentimentálna fabula. Voľným pokračovaním tohto diela je historický ro¬mán Aj zradcom sa odpúšťa . Ešte roku 1976 však vydala Baráthová prózu pre mládež Snívať zakázané, atakujúcu rodičovskú ľahostajnosť na príbehu chovanky detského domova. Po historickej téme siahla Baráthová znova v románe Nepokojné mesto , v ktorom sledujeme dobrodružné udalosti okolo bojov slobodného kráľovského mesta Kežmarku s majiteľmi hradu Tôkôlyovcami. Dej je situovaný do 17. storočia a zaujme najmä tým, ako vie autorka zachytiť reálie, zvyky a spôsob života vtedajšieho mesta. Tak je Baráthovej próza najsilnejšia práve svojou poznávacou hodnotou. Ďalšou prózou pre mládež je sviežo napísaný román Najlepšia trieda ; ktorý približuje život súčasných gymnazistov, ale načiera aj do minulosti a prostredníctvom starých písomností sa dozvedáme čosi o nezvyčajných trestoch a povinnostiach študentov dávnych čias. Románom Plavovlasé hviezdy sa Baráthová podujala zaplniť jednu z medzier v slovenskej literatúre v oblasti pôvodných diel zo života stredoškolskej mládeže. Píše o tých, ktorí dospelým neraz aj vedome unikajú, lebo sa...