Slovenskí čitatelia dostávajú do rúk jeden z najčítanejších románov poľskej literatúry. Po prvý raz vyšiel roku 1933 a odvtedy úspešne prešiel takmer celým kultúrnym svetom. A hoci do kontextu slovenskej prekladovej tvorby vstupuje so značným oneskorením, akiste sa stretne so živým čitateľským záujmom. Lebo v nezvyčajnom zrkadle autorovho psychologického pohľadu je veľká téma literatúry: láska a žiarlivosť. Navyše pozoruhodne komponovaný dej románu sa odvíja v príťažlivom lekárskom prostredí. Na pozadí klasického manželského trojuholníka Michał Choromański s dôslednosťou psychológa rozpitváva lásku a žiarlivosť, ktorá hraničí až so šialenosťou. Michał Choromański si získal uznanie čitateľov i literárnej kritiky v medzivojnovom období práve románom Žiarlivosť. V tom čase toto dielo znamenalo novátorský čin, lebo duševné stavy hrdinov, neobyčajná atmosféra a tajomnosť v Choromańského próze nie sú prvkami deja, ale vlastného rozprávania. Okrem toho Choromańského próza z tohto obdobia je umelecky dokonalá, dômyselne vtipná, so zmyslom pre aforistické vyjadrovanie a napokon sa vyznačuje výborným psychologickým postrehom. Autor svojich hrdinov včleňuje do takého pracovného a rodinného prostredia, aby mohol uplatniť preňho veľmi príznačný a charakteristický pohľad na človeka cez jeho duševné stavy vo vzťahu k ostatným ľuďom. Vo vymedzenom spoločenskom priestore sleduje konanie postáv preto, aby mohol nielen načrtnúť, ale zároveň aj ironizovať nenáležité meštiacke spoločenské konvencie. Hoci sa autor vhodnými kompozičnými postupmi usiloval vyvolať dojem nadčasovosti svojho "príbehu o žiarlivosti", jednako je román pevne zakotvený v konkrétnej, triedne diferencovanej meštiackej spoločnosti medzivojnového Polska. Čítajúc ho dnešnými očami, vyznieva ako kritický pohľad nielen na túto spoločnosť, ale aj na chorobnú žiarlivosť. Lebo pre Michala Choromańského charakteristický spôsob zobrazovania postáv cez psychológiu prejavov a vzťahov medzi ľuďmi umožňuje načrtnúť aj výstižný obraz vtedajších spoločenských mravov. Michal Choromański sa vo svojom literárnom diele dotýka problémov, ktoré sú blízke každému človeku: lásky, priateľstva, žiarlivosti, nenávisti, sympatie, obetavosti. Bol výborným pozorovateľom a vedel majstrovsky načrtnúť bizarné charaktery ľudí. Tieto znaky sa výrazne sústreďujú v tomto románe, ktorý tvorí pevné ohnivko poľskej medzivojnovej prózy.