La Nuit de la Saint-Jean je štvrtý zväzok Chronique des Pasquier od Georgesa Duhamela, ktorý vydalo v roku 1935 Mercure de France.
Celý zväzok je rozprávaný z pohľadu Justina Weilla prostredníctvom poznámok, ktoré našiel Laurent Pasquier roky po smrti svojho priateľa z detstva v prvej svetovej vojne.

V apríli 1905, Ram a Lucie Pasquierovci sa presťahovali do Ulice du Faubourg-Saint-Antoine, kde vychovávajú mladú Suzanne a staršie deti klanu Pasquierovcov zatiaľ prekvitajú vo svojich oblastiach: Ferdinand sa práve oženil a pracuje, rovnako ako jeho manželka Claire, v administratíve; Cécile rozvíja svoj talent ako klaviristka; Laurent Pasquier pracuje v nemocnici Boucicaut s Renaudom Censierom, renomovaným päťdesiatročným biológom, ktorého obdivuje; a Joseph uspel v lukratívnych podnikoch ťažby striebra až do tej miery, že si kúpil malú usadlosť na vidieku neďaleko Nesles-la-Vallée odkiaľ pochádzal patriarcha rodu. Na návrh Justina Weilla, Laurentovho priateľa z detstva, bolo toto panstvo pokrstené La Pâquellerie a Joseph tam plánoval usporiadať honosnú kolaudáciu, aby zapôsobil na svoje okolie a podporil propagáciu svojho podniku. Chce pozvať politikov, umelcov a vedcov vrátane Censiera, šéfa svojho brata.
Laurent sa zamiluje do kolegyne z laboratória Laure Desgroux, no neodváži sa jej s tým priznať, pričom ona sa zdá byť očarená charizmou ich majstra Renauda Censiera. Ten nakoniec prijme pozvanie Josepha Pasquiera, ak bude pozvaná aj Laure. Kolaudačná párty sa potom koná na Svätojánsku noc v ťažkej atmosfére medzi hosťami. Bratia Pasquierovci predovšetkým zistia, že ich rozmarný otec Raymond má stále vzťah s Paulou Lescure. Renaud Censier strávi noc s Laure a po hádke s Laurentom ráno odchádza do Japonska (potom do Kórey, kde čoskoro zomrie na epidémiu), pričom Laurent a Laure sú skľúčení.