Na začiatku modernej švédskej literatúry je AUGUST STRINDBERG (1849—1912), naj spornejšia, najdiskutovanejšia a najkonfliktnejšia osobnosť, zmietajúca sa medzi genialitou a šialenstvom. Tvoril v duchu naj zrnitejšieho naturalizmu, no experimentoval aj s novými literárnymi prúdmi. Vo svete je tento prvý švédsky spisovateľ-profesionál, ale aj herec, maliar a novinár známy ako dramatik (napísal 36 hier, u nás boli preložené Tanec smrti, Slečna Júlia, Otec), ktorý významne ovplyvnil európske divadlo 20. storočia. Jeho rozsiahle dielo tvorí 80 zväzkov a je neobyčajne rôznorodé; siaha od románov (Červená izba), noviel zo švédskeho života, autobiografií (Slúžkin syn), populárno-vedeckých spisov až k polemikám a básňam Autor o sebe výstižne tvrdil, že sa narodil na to, aby okolo seba bil. A skutočne, nepoznal kompromisy, v každom diele si zachoval svoju originalitu a nenávisť ho hnala na najneschodnejšie cesty. Neustále spory s kritikou a publikom ho donútili odísť do zahraničia, no i mimo Švédska si zachoval vzácnu symbiózu svetovo-progresívnych a charakteristicko-národných prvkov. August Strindberg dodnes nezapadol prachom, je dokonale čitateľný a svieži, lebo sa doslova zadrapil do problémov, ktoré si nevyriešil ani dnešný človek.

Už názov noviel Príbehy zo života manželského nám prezrádza, akými problémami nás známy švédsky autor August Strindberg bude zabávať na stránkach tejto knihy. Jeho novely sú neobyčajne rôznorodé, úsmevné, vtipné až ironické, iné zasa smutné či nostalgické, no každá z nich zatína do živého, driape ako ostré levie pazúry. Autorova pestrofarebná paleta irónie a výsmechu vie byť dojímavá i nepríjemne kúsavá. Sám znechutený niekoľkými konfliktovými manželstvami a pobúrený vtedajším emancipačným hnutím za nový ideál ženy, pichľavo sa vysmieva jednostrannosti Amazoniek, zidealizovanej žene, nerozumu ale i naivnosti, predsudkom a falošnej cudnosti. Strindberg je zástanca skutočnej erotiky, za skutočnú lásku pokladá len tú lásku, v ktorej sa snúbi láska duševná s láskou zmyselnou. Vo svojich novelách výborne stvárňuje manželský konflikt, prázdne pohrávanie si s banálnymi slovami, hlúposť, tvrdohlavosť a vypočítavosť partnerov a v neposlednom rade i celé zástupy príbuzenstva, ktoré pchá nos, kde netreba. Z manželského nesúladu a odcudzenia viní autor i panujúce spoločenské pomery (Chlieb, Neprirodzený výber alebo vznik rasy), ktoré nedovoľujú presadiť sa skutočnej emancipácii a dokonca narúšajú zdravé a prirodzené vzťahy (Súboj, Len sa vydať, Náhrada atď.). Strindberg však hádže rukavicu všetkým pokrytcom ženského a mužského pohlavia, tí však jeho výzvu pochopili po svojom, z knihy urobili škandál a autor sa dostal za údajné urážky a znevažovanie pred súd. Strindberga síce oslobodili, ale navždy zostal nenávistným buričom a zarytým nepriateľom žien.

I dnešného čitateľa okúzli pôvab Strindbergových poviedok, jeho nenútené rozprávanie o najpálčivejšom probléme všetkých dôb — o manželstve. Veď jazyčnice, paroháči, klamané ženy sú odpradávna príťažlivé postavičky umeleckých diel. Jeho poviedky skrývajú i čosi viac — provokujú nás porovnávať emancipačné hnutie kedysi a dnes.