Francúzska divadelná režisérka Anne Delbéeová sa v románe Osud jednej ženy ponorila do skutočne nesmierne dramatického a pohnutého súkromného i umeleckého života ženy, staršej sestry básnika a dramatika druhej symbolistickej vlny vo Francúzsku Paula Claudela a ,,veľkej lásky" slávneho sochára Augusta Rodina Camille Claudelovej. Dráma Camille, tejto výnimočnej bytosti, obdarenej krásou a nadaním, ale aj prudkou a nezmieriteľnou búrliváckou a nekompromisnou povahou a navyše patriacej k ,,slabému" pohlaviu, vyznačujúcej sa však nezlomnou húževnatosťou a vôľou uplatniť sa v oblasti umenia, kde dovtedy dominovalo výlučne ,,silné" pohlavie, sa totiž odohráva koncom 19. storočia v spoločnosti ovládanej zákonom zisku a pokladajúcej aj umelecké dielo za tovar - táto dráma sa končí tragicky: po rokoch pracovného vypätia odmeneného iba sporadickými úspechmi na parížskych Salónoch, po dlhoročnom vášnivom ľúbostnom vzťahu s Rodinom, ktorý však nechce opustiť svoju starnúcu družku Rose kvôli oveľa mladšej Camille, po odchode mladšieho brata Paula - začínajuceho básnika a dramatika - do cudziny, po ustavičných finančných ťažkostiach stratí Camille napokon vnútornú silu a odvahu pokračovať ďalej za takýchto ponižujúcich okolností. Pomaly ju opúšťa súdnosť, schopnosť rozoznať skutočný svet od vysnívaného, až ju napokon internujú v ústave pre choromyseľných, kde prežije ešte vyše tridsať rokov - súdiac podľa úryvkov z listov, ktorými je román popretkávaný, však duševne úplne zdravá a jasnozrivá.