Milan Stanislav Ďurica je slovenský historik, publicista, prekladateľ a rímskokatolícky kňaz žijúci do roku 1998 v Taliansku. Zameriava sa najmä na slovenské dejiny. Slovenský historik, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ žil až do roku 1998 v Taliansku. Štrnásť rokov pôsobil na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov pôsobil na Slovensku, na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako odborník na históriu Slovenska sa profesor Ďurica venuje predovšetkým moderným slovenským dejinám, hlavne obdobiu prvej Slovenskej republiky. Štúdium absolvoval na viacerých európskych univerzitách: v Turíne, Ženeve, Louvaine. Postgraduálne štúdium absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. V roku 1956 napísal dizertačnú prácu z teológie, v ktorej sa venoval turínskemu plátnu Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínského plátna. Habilitáciu doktora politických vied získal v roku 1961 v Padove. Jeho doktorská téza, ktorá neskôr vyšla aj v knižnom prevedení, niesla názov Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny , v taliančine La Slovacchia e le sue relazioni con il Terzo Reich. Dagli accordi di Monaco all'inizio della seconda guerra mondiale . Od roku 1956 pôsobil Milan Ďurica ako profesor teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme. V roku1963 sa stal asistentom profesora a od roku 1967 bol profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín. Určité obdobie prednášal slovenský jazyk na univerzite v Padove, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1997. Zaslúžil sa tiež o vznik ročenky Inštitútu slovenskej filológie pri Univerzite v Padove Il Mondo Slavo. V roku 1969 založil a viedol vedeckú sériu Collana di studi sulľ Europa Orientale d...