Medzi hrubými múrmi stredovekého zámku vyrastá dievčatko Diane, najstaršia zo štyroch detí ovdoveného grófa de Poitiers. Rastie nie celkom tak, ako sa na šľachtickú dcéru patrí: jej najmilšími zábavkami sú poľovačky a čítame dobrodružných kníh, opisujúcich dobývanie dalekých pevnín a sŕdc chrabrých rytierov. Diane spriada neurčité sny, je hrdinkou rytierskych románov, vždy vládkyňou, paňou, nikdy nie však korisťou...

Jej sny sa splnili, Diane zachránila otca a jej láska ku kráľovi z nej spravila panovníčku. Diane vraj za svojho života každého očarila a zrejme zapôsobila aj na autora knihy. Inšpirovala ho k životopisnému románu o milostnici francúzskeho kráľa Henriho II., o Diane de Poitiers. Na pozadí dobových intríg a mocenských stredovekých zápasov nad všetkými postavami deja vyniká Diane, ani nie žena, ale skôr zázrak krásy a mladosti, a navyše múdrosti a statočnosti. Autor privrel oči nad jej chybami, no hodno mu to odpustiť, keďže našiel psychologicky pravdepodobné zdôvodnenie Dianinej lásky ku kráľovi Henrimu, z ktorého vychovala muža, a najmä pre neopakovateľný kolorit rozprávania o časoch, keď sa priama drsnosť stredoveku stretávala s ihravým frivolným vánkom renesancie, o šachových partiách intríg, kde sa namiesto s figúrkami hralo s ľuďmi a s krajinami. Z prísne historického hľadiska by rozprávanie o Diane vyznelo asi inak, no v tejto podobe je to veľmi pútavá biografia a obraz Francúzska v 16. storočí.