Štvrtý zväzok výberu z diela Selmy Lagerlöfovej obsahuje kratšie romány, novely a poviedky. V kratších a krátkych prozaických dielach tejto autorky, nazvanej aj „ochrankyňou ľudskej dobroty“, poetický svet sa neustále prelína s realitou konkrétnej doby, čiže s rozhraním 19. a 20, storočia, a prastarých severských povestí, bájí a povier, ako je to príznačné iba pre autorov, ktorí úplne zrástli so svojím bezprostredným domovom. Najrozsiahlejšia próza tohto zväzku Cisár z Portugálie nemá nič spoločné so skutočným Portugalskom. Kraj, v ktorom sa dej odohráva, je Lagerlöfovej milovaný rodný Värmland. Želiar Jan Andersson zo Skrolycky, chalupy v askedalských dolinách, človek bez veľkých nárokov na ľudské šťastie, stane sa otcom. Z otcovského šťastia vyplynie jeho bezhraničná láska k dcére. Keď dcéra odrastie a odíde do Stockholmu slúžiť, aby rodičom pomohla splatiť dlhy, a keď ju mesto pokazí a nevracia sa domov, bezhraničná láska pomätie úbohému otcovi rozum. Zo želiara sa stane „cisár z Portugálie“, zjavom šašo, rozumom blázon, ale srdcom človek — stelesnená dobrota. Typický človek Selmy Lagerlöfovej, pre ktorého v choromyseľnosti nejestvuje hranica medzi „prirodzeným“ a „nadprirodzeným“, medzi možným a nemožným. Človek, pre ktorého jestvuje jediná skutočnosť - dobro. Táto skutočnosť napokon stiera v postave cisára z Portugálie aj hranicu medzi svetom normálnych a pomätených. Nejde o stupeň rozumnosti, ale o silu dobra. Dobro je mocnosť, ktorá nevyhnutne víťazí. Ide od človeka k človeku a pri každom koná svoje dielo. Nepriateľ dobra nevyhnutne padne, jeho priateľ síce hynie, ale spolu s dobrom víťazí. Román Cisár z Portugálie spolu s ďalšou prózou Povesť o panskom sídle sa vyznačujú priam hodnoverne odborným podaním psychopatologických stavov a javov. Okrem toho v týchto prózach aj na najmenších epizódach, menej dôležitých reflexiách a obrazoch vidieť tvorivú radosť, hýrivé bohatstvo i skúsenosti a za tým všetkým srdečnú ľudskosť človeka, ktorý vidí a chápe skryté hlbiny a prúdy ľudskej duše. Voľba nezvyčajnej témy o pomätencoch a s tým súvisiace zabiehanie do fantastického sveta vidín nie je u Lagerlöfovej túžbou po senzačnosti a bizarnosti, ale je pomôckou a prostriedkom, aby mohla tým lepšie znázorniť hĺbku a realitu lásky, veľkosť a vážnosť boja medzi svetlom a tmou a hodnotu víťazstva lásky a svetla. Novela Poklad pána Arneho zobrazuje odveký a tragický konflikt medzi láskou a povinnosťou, boj o to ťažší a neľútostnejší, že ho musí zviesť útla dievčina, ktorá stoji na prahu života, neskúsená, ale jednako intuitívne múdra. Napokon čitateľ usúdi, že tragické rozuzlenie tohto príbehu lásky bolo azda najmilosrdnejšie. Námetom novely Dievča z Veľkej slatiny je takisto láska, ale tentoraz prebíjajúca sa od trpkého začiatku k radostnému a viťaznému koncu. V cykle poviedok Neviditeľné putá sa Selme Lagerlöfovej najlepšie podarilo zachytiť jedinečnú atmosféru dožívajúcich „zákonov“ staroseverských ság v konfrontácii s morálnym kódexom meštiackej spoločnosti. Rovnocennosť partnerstva prírodných síl, psychického založenia postáv a ich sociálnej podmienenosti umožnili autorke vo voľnej hre fantázie umelecky adekvátne stvárniť aj morálne problémy doby, ktoré zostali aktuálne dodnes. Cisár z Portugálie - Povesť o panskom sídle - Poklad pána Arneho - Dievča z veľkej slatiny - Neviditeľné putá - Vianočný hosť - Historka z Halstanäsu - Pomsta je istá - Prvý deň dvadsiateho storočia - Vydedenci - Kamenné pohrebisko - Sága o Reorovi - Vianočný mier - Valdemar Atterdag uvaľuje výpalné na Visby - Tale Thottová - Mamzel Frederika - Román rybárovej ženy - Markin obraz - Strýko Ruben - Náhrobný nápis - Bratia - Rímska krv - Vineta - Páperka - Pod popínavými ružami - Legenda o vtáčom hniezde - Strašidelná ruka