Martin Kukučín
Mladá léta

1960 | Státní nakladatelství dětské knihy

Poviedka Martina Kukučína zo študentských čias má svoje opodstatnenie aj dnes. Ústrednou témou je láska dvoch priateľov k jednému dievčaťu. Dej poviedky sa začína vo februári – na polročné vysvedčenie v škole v Revúcej. Ferko Putoris je chlapec z bohatšej učiteľskej rodiny. Napriek tomu je tichý, citlivý a v úzadí. Jeh…o najlepší kamarát Miško Jahoda je chudobný chlapec, ktorý vo všetkom rozhoduje a vždy má vedúce postavenie. Bol o rok starší ako Ferko. Ako každý rok aj tento sa konali fašiangy, tentoraz v blízkej dedine Jatková. V programe Ferko vystupoval ako vždy v úzadí – hral na husle v orchestri. Na rozdiel od neho, Miško mal jednu z hlavných rolí, veselú, všetci sa na ňom smiali. Po programe nasledovala zábava, bál. Miško tancoval celý čas na parkete s dievčatami, Ferko iba sedel a obzeral si ľudí. Keď vtom medzi nimi zbadal, na stoličke sediace dievča. Bola to Elena, dcéra bohatého učiteľa Petra Zvarinu z Motišoviec. Pamätal si ju spred roka, keď na Veľkú noc spolu s Miškom išli okolo jej domu a Miško sa vtedy rozhodol obliať ju, pretože Ferkovi sa páčila a preto sa hanbil. Za ten rok na ňu aj pozabudol. Miško za ňou prišiel požiadať ju o tanec. Tancovali spolu, no vďaka nejakému druhému chlapcovi sa trochu povadili. Jej matka sa zatiaľ rozprávala s učiteľom jej syna Petríka, ktorý jej prezradil, že v poslednej dobe sa veľmi zle učí. Odporučil jej inštruktora, ktorý by Petríka doučoval. Keďže práve vtedy išiel Miško okolo, učiteľ, ktorý ho poznal zo školy, jej ho doporučil. Miško sa dobre učil a nemal žiadne peniaze, a preto by mal byť rád takejto práci. Miško to s radosťou samozrejme prijal. Na konci zábavy sa Ferko s Elenou stretli a urobila mu veľkú radosť tým, že si ho pamätala.
Na druhý deň začal Miško Petríka učiť. Bol veľmi rozmaznaný, preto sa mu veľmi ťažko učilo. Miško mu stále iba nadával, prečo nič nevie. To si všimol Ferko, trochu horší žiak, a ujal sa ho. Vysvetlil mu, že ani jemu latinčina veľmi nejde, a preto sa môžu učievať spolu. Pritom ale Ferko stále myslel iba na Elenu, Petríkovu sestru. Petrík si Ferka veľmi obľúbil, pričom Miška nemal vôbec rád.
Blížili sa Veľkonočné prázdniny a Miško bol od Petríkovej mamy pozvaný k nim, do dediny Motišovce. Petrík sa ale nevedel zmieriť s tým, ako vydrží bez svojho najlepšieho kamaráta, Ferka, tak dlho. V deň odchodu, preto ešte Petrík presvedčil matku, aby pozvali na prázdniny aj Ferka. Ten bol iba rád, lebo sa tešil hlavne na Elenu. Poviedka Martina Kukučína zo študentských čias má svoje opodstatnenie aj dnes. Ústrednou témou je láska dvoch priateľov k jednému dievčaťu. Dej poviedky sa začína vo februári – na polročné vysvedčenie… v škole v Revúcej. Ferko Putoris je chlapec z bohatšej učiteľskej rodiny. Napriek tomu je tichý, citlivý a v úzadí. Jeho najlepší kamarát Miško Jahoda je chudobný chlapec, ktorý vo všetkom rozhoduje a vždy má vedúce postavenie. Bol o rok starší ako Ferko. Ako každý rok aj tento sa konali fašiangy, tentoraz v blízkej dedine Jatková. V programe Ferko vystupoval ako vždy v úzadí – hral na husle v orchestri. Na rozdiel od neho, Miško mal jednu z hlavných rolí, veselú, všetci sa na ňom smiali. Po programe nasledovala zábava, bál. Miško tancoval celý čas na parkete s dievčatami, Ferko iba sedel a obzeral si ľudí. Keď vtom medzi nimi zbadal, na stoličke sediace dievča. Bola to Elena, dcéra bohatého učiteľa Petra Zvarinu z Motišoviec. Pamätal si ju spred roka, keď na Veľkú noc spolu s Miškom išli okolo jej domu a Miško sa vtedy rozhodol obliať ju, pretože Ferkovi sa páčila a preto sa hanbil. Za ten rok na ňu aj pozabudol. Miško za ňou prišiel požiadať ju o tanec. Tancovali spolu, no vďaka nejakému druhému chlapcovi sa trochu povadili. Jej matka sa zatiaľ rozprávala s učiteľom jej syna Petríka, ktorý jej prezradil, že v poslednej dobe sa veľmi zle učí. Odporučil jej inštruktora, ktorý by Petríka doučoval. Keďže práve vtedy išiel Miško okolo, učiteľ, ktorý ho poznal zo školy, jej ho doporučil. Miško sa dobre učil a nemal žiadne peniaze, a preto by mal byť rád takejto práci. Miško to s radosťou samozrejme prijal. Na konci zábavy sa Ferko s Elenou stretli a urobila mu veľkú radosť tým, že si ho pamätala.
Na druhý deň začal Miško Petríka učiť. Bol veľmi rozmaznaný, preto sa mu veľmi ťažko učilo. Miško mu stále iba nadával, prečo nič nevie. To si všimol Ferko, trochu horší žiak, a ujal sa ho. Vysvetlil mu, že ani jemu latinčina veľmi nejde, a preto sa môžu učievať spolu. Pritom ale Ferko stále myslel iba na Elenu, Petríkovu sestru. Petrík si Ferka veľmi obľúbil, pričom Miška nemal vôbec rád.
Blížili sa Veľkonočné prázdniny a Miško bol od Petríkovej mamy pozvaný k nim, do dediny Motišovce. Petrík sa ale nevedel zmieriť s tým, ako vydrží bez svojho najlepšieho kamaráta, Ferka, tak dlho. V deň odchodu, preto ešte Petrík presvedčil matku, aby pozvali na prázdniny aj Ferka. Ten bol iba rád, lebo sa tešil hlavne na Elenu.

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop Odešleme do 48 h (16. 6. 2026)

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná
Počet stran:	204
Jazyk:	česky
Ilustrátor:	Václav Fiala
Překladatel:	Ladislav Dvořák
Edice:	9. svazek ed. 9. svazek ed. Studánka
Vydání:	1. vyd. SNDK
Vydáno v:	Praha
Vystaveno:	18. 5. 2026 12:39
Číslo položky:	1749780

O autorovi

Martin Kukučín

Martin Kukučín byl slovenský spisovatel-prozaik, dramatik a publicista. Byl nejvýznamnějším představitelem slovenského literárního realismu, zakladatelem moderní slovenské prózy. Narodil se v sedlácké rodině jako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany Bencúrové, rozené Paškové. Měl dva bratry a jednu sestru. Vzdělání získal na slovenském gymnáziu v Revúci, Martině a v Banské Bystrici, gymnázium navštěvoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni. Chtěl se přihlásit na teologickou fakultu v Bratislavě, ale kvůli protislovenské atmosféře, která na fakultě vládla, se nakonec rozhodl pro studium na lékařské fakultě v Praze. Po ukončení školy a absolvování praxe v Bratislavě, Innsbrucku a ve Vídni se neúspěšně pokoušel o zaměstnání na Slovensku, proto se přihlásil na souběh a v roce 1893 dostal místo obecního lékaře v obci Selca na ostrově Brač . Spolu s lékařskou ordinací si zde zřídil i lékárnu a stal se aktivním členem a později i předsedou čtenářského a kulturního spolku „Hrvatski Sastanak“. V letech 1896-1897 se pokusil vrátit na Slovensko, ale ani tento pokus se mu nevydařil. V roce 1904 se oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odjeli do Jižní Ameriky, kde se usadili v Punta Arenas v Chile, v místě, kde se usadilo mnoho chorvatských vystěhovalců. V letech 1922-1924 žil opět na Slovensku, v letech 1924-1925 zase většinou v Chorvatsku. V roce 1925 se ještě jednou vrátil nakrátko do Jižní Ameriky, aby uspořádal svoje majetkové záležitosti, a na jaře 1926 se definitivně vrátil i se svojí nemocnou manželkou do lázní Lipik v Jugoslávii, kde nakonec i v nedaleké nemocnici zemřel. Pochován byl dočasně v Záhřebu, v roce 1928 byly jeho tělesné ostatky převezeny do Martina na slovenský Národní hřbitov, kde ho pochovali dne 29. října 1928. Svoji literární tvorbu zahájil v roce 1883 povídkou „Na hradskej ceste“. Zpočátku se věnoval hlavně psaní povídek a nov...

Více od autora