Pierre Loti
Háremy čara zbavené

1971 | Nakladatelství Epocha

Francúzsky spisovateľ Pierre Loti nás svojím románom uvádza do tureckých háremov na začiatku nášho storočia a „zbavuje čara" tieto neprístupné príbytky, kde za zamrežovanými oknami trpí už kultivovaná mohamedánka, ktorá poznáva svet, a najmä postavenie ženy nielen zo západnej krásnej literatúry, ale nie je jej neznáma …ani filozofia Schopenhauera a Nietzscheho. Mreže predsudkov a tradicií sú však príliš pevné, než aby ich dokázal prelomiť jej zúfalý vzdor. No so svojim postavením pokornej služobníčky, i keď obklopenej všemožným prepychom, sa už nikdy nezmieri.

Dej románu sa odvíja v sugestívnej forme listov, ktoré krásna, mimoriadne inteligentná Dženan píše spisovateľovi André Lhérymu. A keď sa napokon odhodlá mu jeden aj poslať a on príde ako pracovník vyslanectva do Istanbulu, stáva sa dôvernikom a vzácnym priateľom jej i jej dvoch sesterníc. Tieto tri zúfalé ženy, dychtiace po ľudskom porozumení a súcite, odhodlajú sa na neuveriteľné dobrodružstvo a tajne sa s ním stretávajú. André Lhéry takto nielen poznáva duše týchto večne zahalených „prízrakov", ale, sám si to neuvedomujúc, získava aj srdce Dženan. Táto citlivá duša je však príliš hrdá a príliš Turkyňa, aby sa priznala so svojim citom, a jej jediný priateľ sa tak nevedomky stáva spoluvinníkom ďalšej ľudskej tragédie, lebo „ ... láska mohamedánky sa nemôže skončiť ináč ako útekom alebo smrťou... Nuž moja hrdinka je príliš hrdá, aby nasledovala cudzinca. Zomrie teda nie priamo kvôli tomuto mužovi, ale skôr, ak chcete, pre neznesiteľné háremové požiadavky, ktoré jej nedovoľujú vyliečiť sa z lásky a snov." Francúzsky spisovateľ Pierre Loti nás svojím románom uvádza do tureckých háremov na začiatku nášho storočia a „zbavuje čara" tieto neprístupné príbytky, kde za zamrežovanými oknami trpí už kultivovaná… mohamedánka, ktorá poznáva svet, a najmä postavenie ženy nielen zo západnej krásnej literatúry, ale nie je jej neznáma ani filozofia Schopenhauera a Nietzscheho. Mreže predsudkov a tradicií sú však príliš pevné, než aby ich dokázal prelomiť jej zúfalý vzdor. No so svojim postavením pokornej služobníčky, i keď obklopenej všemožným prepychom, sa už nikdy nezmieri.

Dej románu sa odvíja v sugestívnej forme listov, ktoré krásna, mimoriadne inteligentná Dženan píše spisovateľovi André Lhérymu. A keď sa napokon odhodlá mu jeden aj poslať a on príde ako pracovník vyslanectva do Istanbulu, stáva sa dôvernikom a vzácnym priateľom jej i jej dvoch sesterníc. Tieto tri zúfalé ženy, dychtiace po ľudskom porozumení a súcite, odhodlajú sa na neuveriteľné dobrodružstvo a tajne sa s ním stretávajú. André Lhéry takto nielen poznáva duše týchto večne zahalených „prízrakov", ale, sám si to neuvedomujúc, získava aj srdce Dženan. Táto citlivá duša je však príliš hrdá a príliš Turkyňa, aby sa priznala so svojim citom, a jej jediný priateľ sa tak nevedomky stáva spoluvinníkom ďalšej ľudskej tragédie, lebo „ ... láska mohamedánky sa nemôže skončiť ináč ako útekom alebo smrťou... Nuž moja hrdinka je príliš hrdá, aby nasledovala cudzinca. Zomrie teda nie priamo kvôli tomuto mužovi, ale skôr, ak chcete, pre neznesiteľné háremové požiadavky, ktoré jej nedovoľujú vyliečiť sa z lásky a snov."

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

O knize

Stav:	Dobrý
Poznámka:	obálka Jan Meisner
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	251
Jazyk:	slovensky
Překladatel:	Hana Lerchová
Edice:	Členská knižnica, Členská knižnica Epochy
Vydání:	1. vyd
Vydáno v:	Bratislava
Vystaveno:	2. 4. 2022 9:15
Číslo položky:	308451

O autorovi

Pierre Loti

Pierre Loti, vlastním jménem Louis Marie Julien Viaud , byl francouzský námořník a spisovatel. Proslavil se svými dobrodružnými knihami inspirovanými jeho námořnickým životem. Vyrůstal v protestantské rodině. V 17 letech začal studovat na námořní škole v Brestu. Během námořních cest si psal deník, který dával číst kolegům, jež takto bavil. Jeho kolegové námořní důstojníci ho nakonec přesvědčili, aby pasáže z deníku publikoval, zejména ty, které popisovaly jeho zajímavé zážitky z cesty do Konstantinopole. V roce 1879 tak publikoval román Aziyadé, částečně autobiografický. V roce 1880 vydal další zážitky, tentokrát z Polynésie , a to pod názvem Rarahu ). Kniha inspirovala operu Lakmé z pera Léo Delibese. Roku 1881 následoval další dobrodružný román Le Roman d'un spahi, tentokrát umístění do prostředí Senegalu. Roku 1883 vydal jeden ze svých nejslavnějších a nejtypičtějších textů Můj bratr Yves . V té době působil ve Vietnamu. V září a říjnu 1883 vydal tři články v novinách Le Figaro, jež popisovaly zvěrstva, jichž se Francouzi dopustili během bitvy u Thuận An . Byl kritizován jako zrádce a o jeho případu se široce diskutovalo. To mu ovšem zajistilo značnou popularitu a jeho knihám pomohlo ke známosti. O životě bretonských rybářů vypráví Islandský rybář . Román Paní Chrysanthema pojednával o Japonsku. Roku 1891 byl zvolen členem Francouzské akademie. Jeho román Ramuntcho z roku 1897, který pojednává o baskických pašerácích, se později stal jeho nejvíce zfilmovávaným dílem. Roku 1906 získal svou nejvyšší hodnost – kapitána. V roce 1910 odešel do civilu. V dalších dílech zpracovával podněty z cest do Izraele, Indie a Číny. Jeho dílo silně ovlivnilo Marcela Prousta, zejména Le Roman d'un enfant z roku 1890, kde...

Více od autora