Ján Šmok
Akt vo fotografii

1986 | Nakladatelství Osveta

Publikácia, v našej fotografickej literatúre ojedinelá, nechce byť len výtvarným dielom. Je to inštruktážno-metodická príručka určená fotografistom, aktívne sa zaujímajúcich o problematiku fotografického aktu. Počíta však aj s čitateľom, ktorý sa viac zaujíma o telo ako také, nie však o problémy jeho zobrazovania. Auto…r sa takémuto čitateľovi pokúša pozmeniť názor na telo vytváraný módou, pornografiou Či gýčom a orientovať jeho záujem nielen na telo, ale práve aj na jeho zobrazenie. Dôvody zobrazovania nahého tela holi v jednotlivých epochách histórie ľudstva rôzne. Ak sa vyslovujú pochybnosti o správnosti aktu vôbec, treba zdôrazniť, že akt je sám osebe zdrojom estetického zážitku pre diváka vzdelaného, ale aj pomôckou pre všetkých ostatných divákov, ako usmerniť ich vzťahy k nahému telu od vulgárnej sexuality k estetickej reakcii, dosiahnutím ktorej akt splna aj výchovnú funkciu.

Autor delí knihu na dve základné časti: prvá časť hovorí o akte všeobecne, skôr z hľadiska čitateľa, o zmysle a poslaní aktu a o kultúre ľudského tela vôbec, druhá časť sa venuje aktu konkrétne z hľadiska fotografistu-tvorcu. Kniha je teda štúdiou o akte i akousi „učebnicou aktu“.

Forma autorovho výkladu je zaujímavá i odvážna, najmä vzhľadom na ešte neprekonané predsudky v názoroch na fotografovanie nahého tela. V porovnaní s inými cudzími publikáciami je Šmokova práca úplne nová tým, že si podrobne všíma anatómiu ľudského tela.

Publikáciu dopĺňa bohatý obrazový materiál prevzatýi špeciálne nafotografovaný. Publikácia, v našej fotografickej literatúre ojedinelá, nechce byť len výtvarným dielom. Je to inštruktážno-metodická príručka určená fotografistom, aktívne sa zaujímajúcich o problematiku fotografick…ého aktu. Počíta však aj s čitateľom, ktorý sa viac zaujíma o telo ako také, nie však o problémy jeho zobrazovania. Autor sa takémuto čitateľovi pokúša pozmeniť názor na telo vytváraný módou, pornografiou Či gýčom a orientovať jeho záujem nielen na telo, ale práve aj na jeho zobrazenie. Dôvody zobrazovania nahého tela holi v jednotlivých epochách histórie ľudstva rôzne. Ak sa vyslovujú pochybnosti o správnosti aktu vôbec, treba zdôrazniť, že akt je sám osebe zdrojom estetického zážitku pre diváka vzdelaného, ale aj pomôckou pre všetkých ostatných divákov, ako usmerniť ich vzťahy k nahému telu od vulgárnej sexuality k estetickej reakcii, dosiahnutím ktorej akt splna aj výchovnú funkciu.

Autor delí knihu na dve základné časti: prvá časť hovorí o akte všeobecne, skôr z hľadiska čitateľa, o zmysle a poslaní aktu a o kultúre ľudského tela vôbec, druhá časť sa venuje aktu konkrétne z hľadiska fotografistu-tvorcu. Kniha je teda štúdiou o akte i akousi „učebnicou aktu“.

Forma autorovho výkladu je zaujímavá i odvážna, najmä vzhľadom na ešte neprekonané predsudky v názoroch na fotografovanie nahého tela. V porovnaní s inými cudzími publikáciami je Šmokova práca úplne nová tým, že si podrobne všíma anatómiu ľudského tela.

Publikáciu dopĺňa bohatý obrazový materiál prevzatýi špeciálne nafotografovaný.

Vyberte kus

Stav

Dobrý

Skladem pro e-shop

	Stav Velmi dobrý	Skladem pro e-shop	~~249 Kč~~ 129 Kč
	Stav Dobrý	Skladem pro e-shop	~~179 Kč~~ 99 Kč

O knize

Stav:	Dobrý
Vazba:	pevná s obálkou
Počet stran:	173
Jazyk:	slovensky
Edice:	Fotografická a filmová tvorba
Vydání:	2., dopl. vyd.
Vydáno v:	Martin
Vystaveno:	30. 4. 2025 9:17
Číslo položky:	1222960

O autorovi

Ján Šmok

Ján Šmok byl československý kameraman, fotograf, teoretik obecné komunikace, specializovaný teoretik filmového a televizního obrazu i fotografie a vysokoškolský pedagog pracující s vlastními, velmi promyšlenými výukovými metodami. Působil na pražské FAMU. V řadě rovin přispěl k etablování fotografie jako uměleckého směru v Československu. Zasazoval se také o vzdělávání neprofesionálních fotografů a rozvoj výuky fotografie v základním uměleckém školství. S tím souviselo také jeho předsednictví Svazu českých fotografů v 80. a 90. létech 20. století, kde založil galerii fotografie v pražské Kamzíkově ulici a podpořil rozvoj sbírky fotografie. Jako pedagog byl autorem řady publikací a učebnic o komunikaci, filmu, televizi a fotografii. Byly přeloženy také do angličtiny a francouzštiny a sloužily k výuce i na zahraničních školách . Do roku žil 1939 s českými rodiči na Slovensku, vychodil obecnou školu v Levoči, gymnázium v Kežmaroku a v Bratislavě. Na začátku druhé světové války přesídlil do Prahy, kde studoval obor knižní vazba na Státní grafické škole. Na konci války byl zaměstnancem společnosti PragFilm. Mezi lety 1946–1951 studoval na filmové a televizní fakultě Akademie múzických umění v Praze. V roce 1951 se stal jejím kmenovým zaměstnancem, tajemníkem katedry filmové fotografie a techniky, později byl jmenován proděkanem . V roce 1958 se habilitoval jako docent v oboru kamera, roku 1975 byl jmenován profesorem. Mezi roky 1973–1976 byl prorektorem AMU. Šmokova habilitace a profesura byly odrazem progresívního vztahu FAMU k integraci technických věd do vzdělávacího systému, kde netvořily, jak je to běžné na konzervativních uměleckých školách, jen pomocné disciplíny, ale byly plnohodnotnou součástí komplexní teorie umění. Šmokovou zásluhou bylo v této souvislosti také prosazení moderní teorie komunikace do výuky všech oborů školy . Na většině tradiční...

Více od autora