Ústredným motívom Nižnánskeho dobrodružno-historického románu Právo prvej noci (1937) je mnohotvárny protiklad boja a lásky. Je to príbeh z trnavského kraja v ktorom kaštieľ a ulička poddaných symbolizujú dve proti sebe stojace sily. Celý sujet románu autor osnoval na štvoruholníku, ktorého strany tvoria: gróf Ján Pálffy, jeho manželka grófka Júlia Zayová, poddanský mládenec Ján Drgáň, neskôr grófov pisár a ešte neskoršie jeho správca, a jeho milá, poddanské dievča Hana Tarabová. Nižnánsky rozohral medzi ľuďmi, ktorých oddeľovala veľká spoločenská priepasť, vášnivé ľúbostné vzťahy. Predstavitelia týchto dvoch nerovných svetov však zároveň vedú medzi sebou húževnatý boj.

Hlavný hrdina Ján Drgáň snuje pomstu voči grófovi, ktorý nielenže mu nedovolil dokončiť štúdiá, ale navyše sa uchádza o jeho Hanu. Tá však Pálffyho vytrvale odmieta. V tuhom zápase o Hanino vzdorovité srdce gróf zamýšľa uplatniť aj nepísané právo zemepána, právo prvej noci — „ius primae noctis“. Ján Drgáň všemožne bráni ohrozenú česť milej. Román Právo prvej noci patri k príznačným produktom tzv. medzivojnového obdobia slovenskej literatúry, kde nositeľmi pozitívnych ideálov sú hrdinovia z ľudu, ktorí po mnohých porážkach nakoniec víťazia nad svojvôľou a despotizmom vládnucej triedy. V Nižnánskeho románe nachádzame všetky znaky autorovho prozaického umenia — talent fabulácie, ľahkosť štýlu, schopnosť vnášať do príbehu napätie. Román vychádza po druhej svetovej vojne prvý raz a zrejme zaujme široký okruh čitateľov.